Hovädzí dobytok pri vysokých teplotách znižuje príjem energie z krmív, vzniká deficit v organizme a znižuje sa úžitkovosť. Najviac postihnuté sú vysokoprodukčné kravy na vrchole laktácie.
Evidencia úžitkovosti ukazuje, že kravám môže trvať mesiace, než sa opäť vráti ich vysoká produkcia, ktorá bola zaťažená pôsobením vyšších teplôt. Tepelný stres môže mať tiež dlhodobé negatívne účinky na reprodukciu, zdravotný stav, odolnosť, kvalitu mlieka (stúpa počet somatických buniek).
Dojnice produkujú mlieko efektívnejšie, keď okolitá teplota dosahuje 1,7 až 18,3 °C. Tento rozsah je často nazývaný ako ich „komfortná zóna“. Niektorí autori uvádzajú, že vyššia teplota je už 16 °C a pri 18 - 20 °C sa začína vylučovať pot. Všeobecne, zóna tepelnej neutrality u kravy s dojivosťou 40 litrov mlieka sa pohybuje od - 6 °C až do 20 °C. V rozmedzí týchto teplôt nemusí aktivovať obrannú reakciu na tepelný stres. Pri aktivovaní obranných mechanizmov dokáže tolerovať teploty od - 30 °C do 26 °C. S vyššou vlhkosťou vzduchu môže stres začať pôsobiť, keď teploty presiahnu 22 °C. Teplotno-vlhkostný index (TH-Index: nazývaný aj index tepelného stresu) pre dojné plemená ukazuje, ako teplota a vlhkosť ovplyvňuje kravy. U vysokoprodukčných dojníc sa mierny stres objavuje, keď TH-Index presiahne hodnotu 72. Pri bežnom stáde kráv, ak je výsledok menej ako 150, nedochádza k vzniku problémov. Pri čísle 160 sa znižuje spotreba krmiva, zvyšuje sa spotreba vody, ako aj straty v produkcii. Pri hodnote 165 dochádza k prvému úhynu.
Celý článok si možno prečítať v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 29.
