Nosánik vajcovitý (Otiorhynchus ovatus) patrí do triedy hmyz, radu chrobáky (Coleoptera), čeľade nosáčikovité (Curculionidae), podčeľade Entiminae a rodu Otiorhynchus. Ide o polyfágny druh škodcu, ktorý napáda široké spektrum hostiteľských rastlín, napr. jahodu, čučoriedku, ostružinu, cviklu, liesku, slnečnicu, mätu, smrek, duglasku, tis, tuju a jedľovec.
Larválne štádium škodcu na jahodách sa živí koreňmi a spôsobuje vädnutie rastlín a mumifikáciu plodov. Napadnuté rastliny jahôd sú viditeľne zakrpatené a ich listy odumierajú. Poškodenie býva viditeľné hlavne na jar, keď larvy dospejú. Dospelé jedince zvyčajne ožierajú z okrajov listov, až môžu spôsobiť defoliáciu rastlín. V prípade napadnutia koreňov sadeníc smreka larvami je pozorované žltnutie alebo hrdzavenie ihličia a odumieranie semenáčikov.
Dospelé jedince sú lesklo čierne alebo tmavohnedé s dlhými zahnutými tykadlami. Majú dĺžku 4 - 6 mm a sú aktívne v noci. Krídla majú vajcovitý tvar a sú na nich bodkované ryhy. Krovky sú zrastené, čo má za následok, že nie sú schopné letu. Samičky kladú 150 - 200 vajíčok do pôdy v blízkosti svojich hostiteľských rastlín, a to najmä v blízkosti jahôd. Vajíčka sú okrúhle a merajú 0,4 x 0,55 mm. Ich farba je najskôr biela a neskôr hnedastá. Larvy sa liahnu z vajíčok približne o 10 dní.
Larva v dospelosti je zakrivená, môže merať až 6 mm. Na tele larvy sú chĺpky. Farebne býva biela a má svetlohnedú hlavu. Larvy sa kuklia na konci leta a na jeseň. Dospelé jedince sú partenogenetické a objavujú sa hlavne v máji a júni. Časť vylieza z pôdy cez leto a časť zostáva v pôde. V porastoch jahôd sa môžu prezimované dospelé jedince aktivovať už v máji. Prezimujú viaceré životné štádiá (larvy, dospelé jedince) v úkrytoch, v závislosti od geografickej polohy v pôde alebo zvyškoch rastlín. Za rok sa vyskytuje jedna generácia škodcu.
V rámci ochranných opatrení sa odporúča hlboká orba pred objavením prvých dospelých jedincov. Záchytné jamy či priekopy zasa slúžia na to, aby sa zabránilo migrácii na ďalšie výsadby jahôd. Jahody by sa nemali pestovať opakovane na tom istom mieste. Odporúča sa odstránenie starých záhonov po poslednom zbere a vytvorenie nových záhonov na poli, ktoré by malo spĺňať podmienku, aby na ňom alebo v jeho blízkosti neboli pestované jahody aspoň jeden rok. Ďalšou možnosťou je vybudovanie bariéry z dosiek okolo nových polí.
Určité druhy háďatiek môžu byť účinné pri zvládaní tohto nosánika. Pozitívne výsledky v rámci biologickej ochrany v štúdiách zaznamenali háďatká Steinernema carpocapsae, Steinernema glaseri a Heterorhabditis bacteriophora, ktoré boli testované na kontrolu v jahodách a bolo preukázané, že spôsobujú 82 - 91 % úmrtnosť. Aj mikroskopická huba Paecilomyces fumosoroseus je sľubným patogénom na biologickú kontrolu lariev a kukiel tohto škodcu.
Na ochranu možno využiť bioagens s účinnou zložkou živých makroorganizmov Heterorhabditis bacteriophora v prípravku Nematop, ktorý je určený na jahody a okrasné rastliny. Na ochranu iných plodín možno použiť prípravky na ochranu rastlín alebo pomocné prípravky v rámci autorizovaného použitia proti nosánikom všeobecne, ktorých zoznam je pomerne široký. Aby sa zabezpečilo korektné použitie chemických prípravkov, je povinné riadiť sa všetkými pokynmi, ktoré sú uvedené na ich etiketách.
Ing. MAROŠ LUČAJ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
