Stalo sa už takmer nepísaným pravidlom, že často sa ekonomika prevádzky traktorov posudzuje na základe spotreby paliva v prepočte na jednotku spracovanej plochy. Okrem spotreby paliva sa v praxi používajú aj ďalšie kritériá, napr. počet motorhodín, resp. odpracovaných hodín za určité obdobie. V každom prípade nemožno ekonomiku prevádzky traktorov posudzovať na základe jedného, alebo dvoch kritérií aj, keď s ekonomikou priamo, či nepriamo súvisia. Konkrétne však možno posudzovať ekonomiku prevádzky určitej traktorovej súpravy a nie traktora samotného.
Pod pojmom traktorová súprava rozumieme traktor v spojení s určitým druhom náradia, alebo stroja. Traktorové súpravy sa rozdeľujú podľa rôznych hľadísk a kritérií, a doslova existuje samostatná odborná oblasť zameraná na vytváranie traktorových súprav. Dokonca už viac, než pred pol storočím, v rámci vysokoškolského i stredoškolského štúdia z odboru mechanizácie, existoval samostatný predmet pod názvom „Využitie strojno-traktorového parku“. Dôležitosť tejto problematiky potvrdzuje okrem iného aj tá skutočnosť, že vyššie uvedený predmet aj, keď pod iným názvom, tvorí neoddeliteľnú súčasť učebného plánu študijného odboru „Poľnohospodárska technika“. S odstupom času a s určitou dávkou nostalgie možno spomenúť, že len tvorba a praktické využitie exploatačného grafu orbovej súpravy je doslova hotová veda, a to už ani netreba ďalej hovoriť o exploatačnom grafe obilného kombajnu. Otázkou dneška však je, kto a do akej miery dokáže tieto poznatky účelne využiť, resp. či sú vytvorené reálne podmienky na využitie týchto poznatkov v praxi. Veď, už pred sto rokmi aj vodca ruských boľševikov Lenin, hlásal tézu „teória bez praxe je hluchá a prax bez teórie je slepá“. Do akej miery táto téza platí v súčasnosti, to nech posúdi každý sám.
Celý článok v RN č.4
prof. Ing. ANTON ŽIKLA, CSc.
Ing. JÁN KOSIBA, PhD.
SPU v Nitre
