Organické hnojivá sú prirodzeným, lacným a obnoviteľným zdrojom živín pre rastliny. Ich použitie pomáha zvyšovať organickú hmotu v pôde a znižuje závislosť od neobnoviteľných zdrojov. Avšak, môžu byť spojené s rôznymi rizikami, ktoré negatívne ovplyvňujú pestované plodiny, životné prostredie i človeka.
Produkcia hnojovice v chovoch hospodárskych zvierat stúpala približne od 50. rokov 20. storočia, kedy vznikali veľké družstvá a bolo zahájené šľachtenie na vyššiu úžitkovosť. V tom čase nezriedka dochádzalo k špecializácii, a to buď na živočíšnu alebo na rastlinnú produkciu, čo síce na jednej strane prispelo k vyššej efektivite jednotlivých odvetví, ale na strane druhej sa narušili prirodzené cesty, kde hnojovica nebola problematickým odpadom, ale významným hnojivom.
Hoci niektoré podniky so živočíšnou produkciou využívajú hnojovicu aspoň pri pestovaní krmív, tak je aj množstvo tých, ktorí nemajú dostatok poľnohospodárskej pôdy, na ktorú by mohli hnojovicu aplikovať. Keď sa k tomu pridá variabilita v obsahu živín, nároky na skladovanie a aplikáciu a samozrejme administratívu s tým spojenú, niet divu, že mnohokrát radšej siahnu po priemyselných hnojivách. Lenže ich výroba je celkom drahá a energetický náročná. Čo sú vlastnosti, ktoré sa nepáčia ani poľnohospodárom, ani tým, ktorí sa zaoberajú udržateľnosťou a ochranou životného prostredia.
Klady a zápory (an)organických hnojív
Ekrem Ozlu z University of Wisconsin-Madison a jeho tím študovali pozemky v Južnej Dakote počas 12 rokov, pričom na niektoré z nich aplikovali len hnoj, zatiaľ čo na iné iba anorganické hnojivá. V oboch prípadoch pracovali s nízkymi, strednými a vysokými dávkami. Tiež mali kontrolný pozemok, na ktorom po celý čas nepoužili žiadne hnojivá. Na pozemkoch striedavo pestovali kukuricu a sóju, a na konci pokusného obdobia analyzovali vzorky pôdy z rôznych hĺbok.
Zistili napríklad to, že hnoj pomáhal udržaniu pH pôdy v zdravom rozmedzí, teda v takom, ktoré vyhovovalo pestovaným plodinám. Zatiaľ čo anorganické hnojivá pôdu viac okysľovali, hnoj zvyšoval množstvo organického pôdneho uhlíka, t. j. zlepšoval pôdnu štruktúru vo všetkých vrstvách testovaného pôdneho profilu či už v porovnaní s anorganicky hnojenými plochami alebo kontrolným pozemkom. Hnoj oproti umelým hnojivám významne zvyšoval v pôde obsah celkového dusíka a tiež tzv. vodostále pôdne agregáty, čo je skupina pôdnych častíc, ktoré pôde pomáhajú lepšie odolávať vodnej erózii.
Naopak, anorganické hnojivá ich množstvo znižovali a tým boli pôdy na eróziu náchylnejšie. Na základe výsledkov vedci došli k záveru, že v porovnaní s anorganickými hnojivami zvyšuje každoročná a dlhodobá aplikácia hnoja väčšinu kvalitatívnych vlastností pôdy. Ale každá minca má dve strany, a tak je nutné počítať aj s možnými rizikami.
Riziká nielen pre vody
Aplikácia hnojív, a nielen tých organických, môže byť v oblastiach s vyššími úhrnmi zrážok spojená s odplavovaním živín (najmä dusíka a fosforu) a ich prienikom do spodných i povrchových vôd, pričom v povrchových tieto nadbytočné živiny pôsobia na premnoženie fytoplanktónu, ktorý z vody odčerpáva kyslík a môže viesť k úhynom rýb a ďalších vodných živočíchov. Metóda injektáže hnojovice do pôdy je efektívny spôsob, ako nielen redukovať emisie skleníkových plynov, ale za určitých podmienok prispievať k obmedzeniu odplavovania živín.
Vedci z University of Copenhagen a University of Aarhus skúmali straty živín v rôznych pôdnych druhoch po aplikácii hnojovice z chovov hovädzieho dobytka. V štúdii financovanej dánskym Ministry of Food, Agriculture and Fischeries študovali hlinitopiesočnaté, piesočnatohlinité a hlinité pôdy. Do hnojovice primiešali bromid a pri nízkych úhrnoch zrážok v podmienkach blížiacich sa nasýteniu analyzovali jeho vyplavovanie, ale tiež množstvo rozpusteného fosforu.
Výsledky im indikovali, že po zapravení hnojovice do hlinitej pôdy sa vyplavovanie bromidu obmedzilo, avšak žiadny vplyv nebol zistený v piesočnatohlinitej či hlinitopiesočnatej pôde. V hlinitopiesočnatej pôde sa tiež neprejavil žiadny rozdiel vo vyplavovaní fosforu, ale pri piesočnatohlinitej a hlinitej pôde bol pozorovaný jeho pokles. Preto je pri hodnotení rôznych poľnohospodárskych stratégií, ktoré majú za cieľ minimalizáciu strát živín, potrebné prihliadnuť aj na pôdne druhy. Pri jemnozrnných pôdach bol vplyv podpovrchovej aplikácie hnojovice do pôdy výraznejší než pri hrubozrnných pôdnych druhoch.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 33.
