V období kvitnutia repky ozimnej je potrebné zamerať sa hlavne na ošetrenie proti bielej hnilobe. Monitorovať výskyt a ošetrovať v priebehu vegetácie je však potrebné aj proti fómovej hnilobe a ďalším chorobám.
Signalizačná správa
Biela hniloba (Sclerotinia sclerotiorum)
Skleróciá bielej hniloby na povrchu pôdy, kde zostali z predchádzajúcich rokov po zbere repky alebo slnečnice, začínajú klíčiť až po navlhčení a infikujú rastliny repky dvomi spôsobmi: Ak prerastajú priamo vo forme mycélia z pôdy, sú príznaky na koreňoch a báze stonky. Tento druh infekcie býva zriedkavý. Bežne dochádza k infekcii askospórami, ktoré vyrastajú tiež na skleróciach na pôde a vietor ich roznáša na korunné lupienky repky počas kvitnutia. Infikované lupienky sa pri opade môžu prichytiť v pazuchách listov, kde sa drží voda, tvorí sa mycélium a infekcia je dokončená. Pri druhom spôsobe infekcie vidíme napadnutie v hornej časti stonky a na bočných vetvách, prípadne aj na šešuliach. Tvoria sa svetlé mokvavé škvrny so sivým stredom. Napadnuté rastliny sú v zelenom poraste jasne viditeľné žltou až hnedou farbou a predčasným usychaním. V mieste napadnutia je stonka dutá, mycélium v nej sa zhlukuje a tvrdne do sklerócií. Skleróciá sa môžu tvoriť vo vnútri rastliny, ale aj vonku na stonkách, vetvách a šešuliach. Teplo a striedavá vlhkosť podporujú infekciu, dážď alebo sucho obmedzujú aktivitu askospór.
Preventívnou ochranou proti bielej hnilobe je najmä osivo bez prímesí sklerócií, osevný postup s odstupom štyri a viac rokov od pestovania hostiteľov bielej hniloby. Prah škodlivosti bielej hniloby je 15-20 % napadnutých rastlín. Tam, kde hrozí prekročenie prahu škodlivosti, je namieste postrek fungicídmi, obyčajne v kombinácii s ošetrovaním proti šešuľovým škodcom. Ošetrovať je možné až do konca kvitnutia.
Fómová hniloba - Leptosphaeria maculans (anamorfa - Phoma lingam)
Toto hubové ochorenie je typické pre kapustovité rastliny. Prejavuje sa nepravidelnými bledými škvrnami posiatymi čiernymi bodkami pykníd, na listoch aj stonkách repky. Na stonkách sú škvrny ohraničené čiernym pletivom, čo spôsobuje praskanie stoniek najčastejšie tesne nad povrchom pôdy. Cez praskliny sa dostávajú do stonky ďalšie patogény a stonka hnije. Následkom hniloby stonky môže odumrieť celá rastlina. Fómová hniloba má za následok horšie prezimovanie repky, vyskytuje sa v ohniskách. Choroba však poškodzuje rastliny počas celej vegetácie a napáda aj listy a pri neskorej infekcii aj šešule a samotné semená repky. Šírenie podporuje vysoká vzdušná vlhkosť, kedy dochádza k druhotným infekciám z napadnutých rastlín na zdravé. Patogén prežíva na napadnutých pozberových zvyškoch, preto je na prvom mieste preventívna ochrana: zaorávanie pozberových zvyškov a pestovanie repky na tom istom pozemku až po štyroch rokoch. Aj prehnojenie dusíkom prispieva k ľahšiemu napadnutiu rastlín patogénom. Dôležitá je celkove dobrá kondícia porastov.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
