V januári 2022 zaznamenala vedecká komunita v oblasti transplantácie významný míľnik. Lekárom z medického centra v americkom Marylande sa podarilo transplantovať geneticky upravené srdce prasaťa 57-ročnému pacientovi. Zákrok vyvolal aj mnohé etické otázky.
Aby človek dokázal odpovedať na konkrétne problémy, ktoré sa spájajú s použitím zvierat na lekárske účely, musí obohatiť svoj postoje a názory novým spôsobom myslenia. Stúpajúci dopyt po darovaných ľudských orgánoch a tkanivách vhodných na transplantácie je oveľa väčší ako je ponuka, čo vedie vedcov k skúmaniu, ako možno namiesto ľudských orgánov použiť zvieracie.
Srdce transplantované Davidovi Bennettovi spočiatku fungovalo. Skutočnosť, že jeho organizmus nové srdce okamžite neodmietol, vzbudzovala nádej, že by sa zvieracie orgány mohli raz vo veľkom používať na transplantačné zákroky pre záchranu života. Experiment ale po dvoch mesiacoch skončil neúspechom. „Dúfame, že tento príbeh môže byť začiatkom nádeje, nie jej koncom,“ uviedol za rodinu David Bennett mladší.
V tele muža, ktorému lekári ako prvému človeku transplantovali zvieracie srdce, objavili po 20. dňoch od operácie stopy prasačieho cytomegalovírusu. To podnietilo obavy z transplantácie zvieracích orgánov. Podľa kritikov by ich rozsiahle využitie mohlo uľahčiť prechod zvieracích patogénov na človeka.
Prvý zákrok tohto druhu nadväzoval na prácu chirurgov z New Yorku, ktorí v roku 2021 transplantovali prasacie obličky dvom klinicky mŕtvym pacientom. Orgány neboli odmietnuté a fungovali normálne, zatiaľ čo príjemcovia zostali udržiavaní na ventilátoroch. Podobné zákroky sa označujú spoločným pomenovaním xenotransplantácia.
Celý článok je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 21.
