V škótskom Roslinovom ústave prišlo pred 20 rokmi na svet zviera, ktorého narodenie znamenalo veľký vedecký úspech, zároveň však otvorilo množstvo otázok. Ovečka Dolly bola totiž prvým živočíchom naklonovaným z dospelej bunky cicavca a metóda, vďaka ktorej sa narodila, je teoreticky použiteľná aj v prípade človeka.
Asi najznámejšia ovčia celebrita, narodená 5. júla 1996, však na výnimočnosť možno doplatila. A to o polovicu kratším životom v porovnaní s obyčajnými ovcami.
Meno, ktoré sa tak trochu stalo synonymom klonovania, získala ovečka podľa slávnej americkej country speváčky Dolly Partonovej. Dôvod médiám prezradil sám hlavný realizátor pokusu, profesor Ian Wilmut. „Dolly vznikla z bunky mliečnej žľazy a my sme si nemohli spomenúť na pôsobivejší pár pŕs, ako sú od Dolly Partonovej,“ vyhlásil v narážke na speváčkin bujný dekolt. V polovici 90. rokov podobné vyhlásenie - našťastie pre vedcov – nemohlo vyvolať lavínu nesúhlasu na sociálnych sieťach.
Dolly vznikla metódou nukleárneho transferu. To v praxi znamená, že z vajíčka jednej ovce bolo odstránené jadro, ktoré vedci nahradili jadrom bunky z vemena iného jedinca toho istého druhu. Jahňa, ktoré sa z upraveného vajíčka narodilo, tak bolo genetickou kópiou darkyne bunkového jadra. Keďže však bola pravdepodobnosť úspechu veľmi nízka, nechali škótski vedci pod vedením Wilmuta a Keitha Campbella splynúť 277 párov buniek, z ktorých sa uspokojivo vyvinulo asi desatina, presne 29 embryí.
Tie vedci implantovali do maternice 13 náhradných ovčích matiek, aby sa nakoniec narodilo len jedno jediné mláďa – Dolly. Na svet prišlo už v júli 1996, ale jeho existencia bola verejnosti prezradená až o sedem mesiacov neskôr. Utajenie bolo také prísne, že ani ošetrovatelia nevedeli, čím presne je jahňa, o ktoré sa starali, také výnimočné. Svoj úspech vedci oznámili až vtedy, keď mali hotové všetky testy a bolo stopercentne isté, že Dolly je naozaj klon, teda kópia pôvodnej ovce.
Viac v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH.
