Možno ostrý nadpis, ale pokúsim sa ozrejmiť zmysel. Voľné zapaľovanie ohňa je u nás a asi aj v celej Európe v podstate zakázané. Podľa legislatívy platí zákaz „vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov,“ (toto je jasné, nie je o čom polemizovať) a zákaz „zakladať oheň v priestoroch alebo na miestach, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu“.
V zásade si možno urobiť ohník iba na vyhradených a na to určených miestach, väčšinou v lese v turistických centrách. Prípadne v ohništi ohradenom kameňmi, ktoré sú prirodzenou bariérou na šírenie ohňa. Všetky tieto možnosti sú v zásade „zábavného“ charakteru vo voľnom čase a na opekanie chutného jedla.
Ako je to však s ohňom, ktorý by sa dal považovať za inak užitočný? Mám na mysli oheň, ktorý ako prirodzený fyzikálny faktor dezinfikuje materiál, z ktorého pochádza, teda ktorý je jeho palivom. Teda oheň, ktorý je úmyselne založený na likvidáciu chorôb a škodcov nachádzajúcich sa na alebo v horiacom materiáli, na rastlinách alebo na odpade z rastlín, na rastlinných zvyškoch a pod. Momentálne sa takéto materiály likvidujú rôznymi spôsobmi, napr. kompostovaním alebo drvením s prípadným následným zapracovaním do pôdy. Je to však dostatočná dezinfekcia? Myslím, že každému je jasné, že počas kompostovania nedochádza k vytvoreniu takých vysokých teplôt, aby dezinfekcia bola účinná. Určite nie tak rýchlo a najmä nie v celom objeme rastlinného materiálu. Je teda celkom prirodzené, že takto vyrobený kompost je naďalej zdrojom zárodkov chorôb a škodcov. A zapracovanie podrvených konárov do pôdy je jednoznačným zachovaním infekčnosti tohto materiálu.
Ako teda k tomuto pristupovať? Na jednej strane sa hovorí o životnom prostredí, o ochrane pred požiarmi (ochrana ľudských životov či majetku) a na druhej o obmedzovaní používania chemických prípravkov na ochranu rastlín. Je jasné, že súčasný prístup nahráva ich používaniu. Dovolím si však podotknúť, že ak by sa primerane mohol ohňom dezinfikovať istý typ, druh a množstvo rastlinného materiálu, nijako by to neznížilo používanie prípravkov na ochranu rastlín. Naopak, zvýšil by sa tým ich účinok a aj pozitívny vzťah ich používania vo vzťahu k záchrane úrody v množstevnom i kvalitatívnom vyjadrení. To znamená, že za rovnaké peniaze by mohla byť vyššia i zdravšia produkcia.
Je mi jasné, že využitie ohňa na likvidáciu chorôb a škodcov predovšetkým po reze ovocných stromov či viniča (nie strniská a rastlinné zvyšky po jednoročných plodinách), asi nebude skoro možné. Ale bolo by vhodné nad takým niečím aspoň pouvažovať, prípadne ekonomicky vyčísliť straty i úžitok.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - OOR
