Chov hydiny v halách býva spájaný so zlým welfare, zdravotnými problémami, ale tiež s rizikom vzniku rezistencie patogénov. Avšak pobyt a pohyb vonku znamená nielen to, že hydina môže prichádzať do kontaktu s čerstvým vzduchom, slnečnými lúčmi a trávnatým výbehom plným hmyzu, ale aj s ďalšími živočíchmi (a ich výkalmi), ktoré môžu byť zdrojom pôvodcov vážnych ochorení, včítane tzv. alimentárnych nákaz človeka.
Veľkochov hydiny sa dlhé obdobie odohrával výhradne v halách, kde sa riešili najmä problémy súvisiace s udržaním vhodnej mikroklímy a šírením zdravotných problémov pri vysokej koncentrácii zvierat, až sa takmer zabudlo na všetky patogény, parazity a „škodnú“, ktoré na hydinu číhajú vonku.
Podľa Jeba Owena, entomológa z Washington State University, spotrebitelia ovplyvňujú trh svojimi požiadavkami na miestne, ekologicky a udržateľné produkty, čo môže mať podstatný vplyv na „rebríček hodnôt“ poľnohospodárov i producentov potravín. Chovatelia obmedzujú alebo úplne eliminujú chemikálie (včítane preventívneho podávania liečiv v tzv. medikovaných kŕmnych zmesiach), vyberajú zo širokej škály plemien a umožňujú svojim kŕdľom túlať sa vonku, pretože veria, že je to pre zvieratá a životné prostredie lepšie. Ale pritom majú len malé znalosti či skúsenosti s rizikami, ktoré sa s tzv. voľným chovom spájajú.
Campylobacter vo voľných chovoch
Patogény spojené s potravinami spôsobujú v USA vyše 9 miliónov ochorení ročne a Campylobacter spp. z kontaminovaného kuracieho mäsa je najčastejšou príčinou týchto alimentárnych problémov. Návrat k tradičným chovateľským praktikám, ako je voľný chov hydiny bez použitia antibiotík, a pravidelné, striedavé využívanie trávnatých plôch, môže nielen znížiť riziká prenosu ochorení na človeka, ale zároveň zlepšiť životné podmienky zvierat. Napriek tomu sa len málo rozumie tomu, ako faktory životného prostredia a manažment farmy pôsobia na prevalenciu patogénov.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 3.
