Pehovitosť, ako fyziologická porucha pri raste plodov sa prejavuje počas prvých 2 až 3 mesiacov po uskladnení. Rozšírenie je celosvetové vo všetkých oblastiach pestovania jabloní.
Vo všeobecnosti sa vyskytuje na ovocí dopestovanom v sadoch, ktoré sú bohato hnojené dusíkom, najmä na veľkých plodoch s riedkou mäkkou dužinou a tenkou šupkou, ktorá nechráni plod pred silným odparovaním vody. K vzniku pehovitosti prispieva aj predčasný zber plodov a odrodová náchylnosť. Takto napadnuté plody majú na šupke tmavozelené až hnedé, niekoľko milimetrov veľké, trochu vpadnuté škvrny. V podstate ide o zaschnuté zhnednuté skupiny odumretých buniek vodivého pletiva nachádzajúce sa väčšinou pod šupkou, ale môžu zasahovať aj hlbšie do dužiny. Postupne dochádza k zasychaniu pletiva dužiny. K odumieraniu dochádza v dôsledku vysokého výparu vody a nedostatočného zásobovania jablka vodou pri vysokých letných teplotách v období dozrievania. Pre pehavé plody je typická horká chuť. Ochorenie je možné zameniť s chrastavitosťou jablone, ku ktorej dochádza pri nedostatku bóru, ktorý je potrebný pre transport živín v rastlinách v období rastu a tvorby plodov.
Pri preventívnych opatreniach je potrebné vyberať odrody nenáchylné na pehovitosť. K náchylným odrodám patrí Cox Orange, Breuhahnovo, Clivia, Alkmene, Parmena zlatá zimná a Boskoopské. Potrebné je aj vyvážené hnojenie, najmä organickými hnojivami, sledovať pôdnu reakciu a podľa potreby hnojiť aj vápenatými hnojivami. Podstatné je neprehnojovanie stromov dusíkom. V prípade chemickej ochrany odporúčame ošetrovať iba pri opakovaných pravidelných výskytoch, najmä na náchylných odrodách. Vhodné je využívať listové hnojivá so zvýšeným obsahom vápnika alebo chloridom vápenatým, a to od júna, pričom posledné ošetrenie možno vykonať najneskôr 14 dní pred zberom. Z uvedeného vyplýva pomerne veľký počet ošetrení, najmä pre neskoré zimné odrody, preto oveľa účinnejšie a ekonomickejšie je správne hnojenie a najmä vápnenie pôdy.
Ing. IVANA HORVÁTHOVÁ, UKSUP - Odbor ochrany rastlín
