K najznámejším hubovým chorobám maku patrí pleseň maková (Peronospora arborescens), ktorá spôsobuje významné hospodárske straty na úrode. Výskyty plesne makovej môžeme pozorovať vo vyššej miere počas vlhkých rokov.
Spomínané ochorenie sa prenáša aj osivom, kde huba dokáže prezimovať. Potenciálne viac sú ohrozené porasty z jesenného výsevu. Hostiteľskými rastlinami sú okrem maku aj iné rastliny z čeľade iskerníkovité (Papaveraceae). V zásade rozlišujeme dva odlišné typy prejavov ochorenia:
- Systematická infekcia: infikovaný býva vegetačný vrchol, čo má za následok zastavenie rastu. Rastliny, ktoré majú prejavy systematickej infekcie sú zakrpatené a deformované. Vrchná strana listov obsahuje chlorotické škvrny, na spodnej strane listov môžeme pozorovať hustý sivý povlak, tzv. sporulačné orgány húb. V tomto prípade sa infekcia šíri od základu listu až k jeho vrcholu. Napadnuté listy sú skučeravené, krehké, okrajmi sa stáčajú smerom nadol a sú nápadne zhrubnuté. Na stonkách maku siateho môžeme tiež pozorovať výrazné zmeny. Postupom času stonky zhrubnú a vo vlhkom prostredí sú pokryté sivým povlakom. Kvetné puky odumierajú alebo zostávajú malé a so zmeneným tvarom. V makoviciach sa semená nevytvárajú alebo sú premenené na hrdzavý prášok. V prípade systematických infekcií sa príznaky napadnutia prejavia za každých podmienok, čiastočne môžu byť ovplyvnené iba výživou.
- Lokálna infekcia: priebeh ochorenia býva pre rastliny menej škodlivý. Infekcia je vyvolaná hubami počas vegetácie, a to pri vlhkom a teplom počasí. Pre listy sú typické ostro ohraničené, žlté škvrny, ktoré postupom vegetačného obdobia hnednú a odumierajú. V porovnaní so systematickou infekciou pozorujeme jemný sivý povlak, ktorý je viditeľný iba pri vlhkom počasí. Keďže huba pri lokálnej infekcii sporuluje na spodnej strane listov veľmi slabo, možno si ochorenie mýliť s helmintosporiózou maku.
Z ochranných opatrení proti plesni makovej je dôležité používať predovšetkým zdravé osivo, ktoré pochádza z uznaných množiteľských porastov. Osivo je potrebné upraviť autorizovanými moridlami. Taktiež sa odporúča pestovanie maku na tom istom pozemku až po uplynutí 3 - 4 rokov a rozrušenie pôdneho prísušku počas vegetačného obdobia. Mak sa z dôvodu výskytu uvedeného ochorenia neodporúča pestovať vo vlhkých lokalitách a v hustom spone s počtom jedincov výrazne presahujúcim odporúčané hodnoty. Z pohľadu výživy rastlín sa odporúča aplikovať vyššie dávky fosforu, vďaka ktorému možno znížiť škodlivosť plesne makovej. Nadmerné a jednostranné dávky dusíka naopak zvyšujú citlivosť rastlín voči plesni makovej. Z prípravkov na ochranu rastlín odporúčame využiť Acrobat MZ WG s krátkym reziduálnym účinkom a Discus s účinnou látkou kresoxim-methyl, ktorý sa po aplikácii premieňa na plyn a vytvára ochrannú vrstvu okolo rastliny.
Ing. IVANA HORVÁTHOVÁ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín