Vysokohorské a horské poloprírodné trávne porasty reprezentujú pestré spoločenstvo tráv, ďatelinovín a bylín, ktorých strategickými vlastnosťami v krajine sú okrem produkčnej aj transformačná funkcia zrážkovej vody, protierózna a krajinotvorná funkcia.
Opúšťanie od rôznych foriem obhospodarovania v horských oblastiach je v súčasnosti častým javom, a preto je veľmi dôležité, že sa obhospodarovanie pasienkov, na svahoch horských oblastí, v drsnejších a chladnejších klimatických podmienkach ešte aspoň v malom rozsahu zachovalo dodnes. Dobytok tu počas pasienkovej sezóny prebýva v stádliskách a ovce v košiaroch.
Na trávnych porastoch často dochádza k výskytu plôch s narušeným vegetačným a aj pôdnym krytom tým, že zvieratá sú opakovane preháňané na pasienok rovnakou trasou, alebo preferujú na pasienkoch konkrétne miesta, a tiež na niektorých miestach vplyvom vyššieho zaťaženia zvierat, pri napájadlách, kde dochádza vplyvom eutrofizácie rýchlejšie k degradácii a k hromadeniu synantropných a ruderálnych druhov. Pre takéto plochy trávnych porastov je typický výskyt obmedzeného počtu rastlinných druhov. Strata vegetácie je kľúčovým faktorom, ktorý pôsobí na zrýchlenie procesu erózie pôdy.
Základnými faktormi spôsobujúcimi veternú eróziu sú meteorologické a pôdne faktory. Z meteorologických sú to najmä veterné pomery, zrážky a výpar, čiže rýchlosť vetra a pôdna vlhkosť. Predmetom mnohých vedeckých štúdií sú rastliny vplývajúce na hydrologické a erózne procesy pôdy. Väčšina doterajších výskumov porovnávala vplyv rôznych rastlinných spoločenstiev na odnos častíc pôdy a tak predchádzať erózii pôdy, a skúmala vzťah medzi pôdnou eróziou a vegetáciou so zameraním na celkovú pokryvnosť plochy alebo produkciu biomasy.
Vegetácia predstavuje pre prúdenie vzduchu prekážku, za ktorou dochádza k spomaleniu vetra, a tým k zníženiu jeho unášacej schopnosti. Bolo zdokumentované, že rastliny regulujú tvorbu odtoku a produkciu sedimentov, následne boli tieto výsledky zapracované do rôznych modelov erózie pôdy. Takéto modely sú vo všeobecnosti založené na dlhodobých meraniach, ktoré objasnia, ako vegetácia ovplyvňuje hydrologické a erózne procesy, čo umožňuje vykonať relatívne rýchlu obnovu vegetačného krytu. S opätovným rastom vegetácie sa erózia pôdy a miera infiltrácie majú tendenciu vracať na pôvodné hodnoty. Najčastejšou formou obnovy trávnych porastov je prísev, ktorým sa pomerne rýchlo zregeneruje vegetačný kryt a dosiahne sa zlepšenie stavu ekosystému, pôdneho organického uhlíka, úrodnosti pôdy aj diverzity vegetácie.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. Stely JENDRIŠÁKOVEJ, PhD. z NPPC - VÚRV - Ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 14.
