Potravinárska komora Slovenska (PKS) považuje potravinárstvo a poľnohospodárstvo za kľúčové odvetvie každej krajiny, Slovenskú republiku nevynímajúc. Uviedla to pre TASR riaditeľka PKS Jarmila Halgašová.
Rozvoj potravinárskeho priemyslu a poľnohospodárstva je pre štát dôležitý nielen z pohľadu zabezpečenia potravinovej sebestačnosti, ale aj z pohľadu zamestnanosti. Slovenská republika je historicky poľnohospodárskou a potravinárskou krajinou, predpoklady sú dané rozlohou úrodnej poľnohospodárskej pôdy, ktorej produkty boli následne spracúvané v potravinárskych podnikoch.
SR by nemala mať ťažkosti byť opäť v produkcii potravín sebestačnou krajinou a krajinou schopnou potraviny aj exportovať. Slovensko od roku 1989 postupne strácalo suverenitu v produkcii potravín a rovnako strácal význam aj sektor poľnohospodárstva, čo sa následne odzrkadlilo na prosperite vidieka. Bez prosperujúceho vidieka však neexistuje prosperujúce pôdohospodárstvo a naopak. Potravinová sebestačnosť by z pohľadu PKS nemala byť bagatelizovaná. Slovensku je potrebné vrátiť potravinovú suverenitu vhodne nastavenou agropotravinárskou politikou rozpracovanou nielen na krátkodobé ciele. Okrem diskriminácie agropotravinárskeho sektora z Bruselu PKS vníma diskrimináciu aj zo strany štátu.
Štátna pomoc smerujúca do potravinárstva a poľnohospodárstva patrí k najnižším v rámci EÚ. Na strane druhej, dane a odvody možno zaradiť k najvyšším v EÚ. Je preto potrebné dotačný a daňový systém vyvážiť a nájsť vhodný spôsob podnikateľom poskytnúť chýbajúce finančné prostriedky na rozvoj.
Kontinuálny pokles zamestnancov v potravinárstve a v poľnohospodárstve z pohľadu zabezpečenia ekonomického rozvoja štátu a zabezpečenia prosperity a konkurencieschopnosti nie je správny vývoj.
PKS je presvedčená, že potravinársky priemysel je kľúčovým priemyselným odvetvím na riešenie otázky dlhodobého a stabilného znižovania nezamestnanosti, ako aj na zabezpečenie ekonomického rozvoja. Jedno pracovné miesto v potravinárskom priemysle generuje ďalších až 8 pracovných miest v súvisiacich dodávateľských odvetviach. Napriek politike EÚ na zvyšovanie vzdelanostnej úrovne v členských štátoch EÚ, je potrebné zabezpečiť zamestnanie aj tým obyvateľom, ktorí na dosiahnutie vysokoškolského vzdelania nemajú dispozície.
Okrem zastavenia trendu kontinuálneho poklesu zamestnancov v potravinárstve a v poľnohospodárstve, je potrebné venovať pozornosť aj omladzovaniu pracovnej sily, ktorá v agropotravinárskom sektore starne a mladšie generácie ju nedopĺňajú. Vyššie stupne vzdelania sú potrebné, najmä na kvalifikované riadenie, avšak nielen na úrovni produkcie.
Produkciu potravín na Slovensku významnou mierou ovplyvňuje aj európska politika a akékoľvek zmeny sú behom na dlhé trate. Potraviny sú strategickou komoditou, ktorej význam sa bude stupňovať, preto by mala každá vláda dôsledne podporovať nielen produkciu poľnohospodárskych surovín, ale minimálne v rovnakej miere aj ich spracovanie na potraviny. Doterajšia podpora štátu smerovala predovšetkým do poľnohospodárstva, čo malo za dôsledok kontinuálny rast exportu poľnohospodárskych surovín a kontinuálny rast importu potravín s vyústením do historicky najvyššieho záporného obchodného salda s potravinárskymi výrobkami na úrovni viac ako 1,1 miliardy eur.
PKS zastáva názor, že vládna politika sa bude musieť viac zamerať na budúcnosť spracovateľského priemyslu, pretože bez silného spracovateľského priemyslu bude poľnohospodársky sektor len producentom komodít bez pridanej hodnoty. Predpokladom rozvoja potravinárskeho priemyslu je aj jasná identifikácia jeho potrieb, ktoré sa s potrebami poľnohospodárov prekrývajú len čiastočne.
(tasr)
