Aj keď sa v poslednom čase viac hovorí a píše o problematike poľnohospodárstva a potravinárstva, stále sa očakávajú podstatné opatrenia, ktoré by dokázali zmeniť súčasný kritický stav.
Však treba si iba pripomenúť, že na Slovensku sme od osamostatnenia stratili potravinovú sebestačnosť a odkázaní sme na dovoz často aj nekvalitných potravín, že máme tisíce hektárov nevyužitých lúk a pasienkov a pritom sme znížili o vyše 70 percent stavy hovädzieho dobytka, počty kráv i oviec stále klesajú, že nám stále ubúda orná pôda a lesy sa naďalej pília... Tých problémov je celý rad, no očakávajú sa už aj racionálne východiská a cesty ako tento nežiaduci trend zvrátiť.
Vo svete sa však už rýchlo menia aj samotné priority štátu, ľudia si už uvedomujú, že nárast počtu ľudí na svete je veľmi rýchly a ornej pôdy ubúda a potravín bude obmedzené množstvo. Preto práve dostatok potravín, ale najmä potravinová sebestačnosť nadobúda stále väčší význam. To nie je len otázkou poľnohospodárov, ale celého štátu. To predsa súvisí s celkovým rozvojom vidieka, ekológiou životného prostredia a taktiež aj so zdravím ľudí. Poľnohospodárska i potravinárska výroba by preto nemala byť na okraji záujmu spoločnosti, ale mala by sa viac uprednostňovať a viac jej napomáhať sa rozvíjať. Aj keď sa v súčasnosti darí rozvoju automobilového priemyslu, treba rátať i s tým, že môže nastať aj krízová doba, keď výroba môže aj klesať. Ako potom zabezpečíme prácu tisícom ľudí?
Už viaceré výzvy odzneli z oblasti poľnohospodárov i Vidieckeho parlamentu, kde sa žiadalo od zodpovedných orgánov stanoviť si dlhodobé strategické zámery rozvoja poľnohospodárstva tak, aby sa postupne obnovila potravinová sebestačnosť, aby sa konečne vysporiadali pozemkové vlastníctva, aby sa vytvorili opatrenia na pomoc rozvoja poľnohospodárstva na úroveň krajín EÚ.
Celú úvahu Ing. Karola Heriana, CSc. si možno prečítať v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 51.
