Významným medzníkom v šľachtení ošípaných bola hybridizácia a vznik hybridizačných programov. Vyčerpanie genetickej variácie u čistokrvných plemien viedlo k riadenému kríženiu (hybridizácii), ktoré využíva rozdiely v úžitkovosti východiskových plemien a vznik najmä heterózneho efektu, čo má za následok, že úžitkovosť potomstva je výrazne vyššia než úžitkovosť rodičov.
Produkcia bravčového mäsa je z genetického hľadiska založená na produkcii finálnych hybridov. Chov ošípaných je organizovaný v pyramidálnej štruktúre, kde na vrchole pyramídy prebieha šľachtenie východiskových plemien a základňu tvoria jatočné ošípané, krížence týchto plemien. Podľa rôznych cieľov šľachtenia sú východiskové plemená členené na materské (cieľom je vynikajúca plodnosť) a otcovské (cieľom je vynikajúci rast a kvalita mäsa). V histórii bolo vyšľachtených a testovaných veľa rôznych plemien a kombinácií krížení, z ktorých sa do súčasnosti presadilo len niekoľko - v materskej pozícii sa presadila iba dve - large white a landrace, v otcovskej pozícii len tri plemená - duroc, hampshire a pietrain.
Yorkshire - large white: Plemeno bolo vyšľachtené v anglickom grófstve Yorkshire. Prvé exporty do ostatných krajín boli z tejto oblasti a pre plemeno sa vžil názov yorkshire. V neskoršom období prebiehali exporty i z iných krajov Anglicka a tieto biele ošípané boli označované ako large white, veľká biela, a v priebehu rokov sa termíny stali zameniteľné. Plemeno large white bolo najprv uznané ako samostatné plemeno v Anglicku v roku 1868 a prvá plemenná kniha vyšla v roku 1884. Chovateľské spoločnosti a plemenné knihy boli neskôr založené i v ďalších krajinách a do registrov boli zapisované oba typy týchto ošípaných - yorkshire i large white.
Celý článok je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 32.
