Vypestovať rovnú a nepoškodenú mrkvu môže byť niekedy problém. Je veľa príčin, ktoré spôsobujú nevzhľadnú, pokrivenú, vráskavú alebo inak poškodenú mrkvu, ktorá je potom následne menej vhodná na kuchynské spracovanie.
Jednou z možných príčin poškodenia koreňov mrkvy je vŕtavka mrkvová. Je to mucha, ktorá napáda mrkvu, petržlen, zeler, rascu, kôpor a ďalšie pestované i divo rastúce mrkvovité rastliny. Najväčšie škody spôsobuje na tienistých miestach a pri pestovaní na tom istom pozemku viac rokov po sebe. Poškodené korene ľahko hnijú a zle sa uskladňujú. Larvy vyžierajú na povrchu koreňov hostiteľských rastlín hrdzavočervené chodbičky. Pri mrkve je poškodená predovšetkým dolná tretina koreňa, na rozdiel od vrtivky mrkvovej, ktorá robí malé chodbičky tesne pod hlavou koreňa mrkvy. Vo vnútri buliev zeleru vzniká fialové zafarbenie. Mladé rastliny vädnú a v čase sucha rýchlo hynú. Neskôr sú korene popretínané drobnými chodbičkami a ich vnútro je vyplnené výlučkami lariev na rozdiel od vrtivky, v ktorej chodbičkách trus chýba. Listy starších rastlín dostávajú fialkastý nádych a obyčajne skôr žltnú.
Dospelá mucha je dlhá 4 - 5 mm čiernej lesklej farby. Prezimujú kukly, zriedkavejšie larvy v skladovaných koreňoch a v pôde. Hromadný výlet dospelcov pripadá na začiatok až polovicu mája. Samičky kladú mliečnobiele, podlhovasté, na povrchu bodkované vajíčka do pôdy v blízkosti hostiteľských rastlín. Larvy sa liahnu o 8 - 14 dní. Sú 6 - 8 mm dlhé, jasnožlté, lesklé. Ich vývoj trvá 3 - 4 týždne. Zakukľujú sa v hornej vrstve pôdy. Vŕtavky druhej generácie sa objavujú v tretej dekáde júla a v auguste. Všetky larvy tejto generácie však neukončujú svoj vývoj pred zberom mrkvy a pokračujú v ňom v skladoch, kde prezimujú.
Všetky vývojové štádiá vŕtavky sú citlivé na vyššie teploty a sucho, čo ich obmedzuje vo vývoji. Z preventívnych opatrení treba nevyhnutne dodržiavať striedanie plodín, na pestovanie vyberať veterné polohy, siať podľa možností skoro a medziriadky často kypriť. Pretrhávanie (jednotenie) je dobré robiť zasa trochu neskôr, pričom odstraňujeme poškodené rastliny. Veľmi vhodnou ochranou je pokrytie porastov textíliou s priemerom ôk 1 mm v období počas kladenia vajíčok, ktoré znemožňuje ich nakladenie do pôdy. V súčasnosti nie je povolený žiadny chemický alebo biologický prípravok proti tomuto škodcovi.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP – OOR
