Potravinárska komora Slovenska (PKS) a odborník na zdravú výživu Peter Minárik sa zamerali na mýty a fakty o cukre. Aj cukor je prirodzenou súčasťou zdravého životného štýlu. Bez pravidiel a ich dodržiavania však nemôže fungovať jeho zdravý účinok. Vyznajte sa v cukroch vo vašom tele.
Je cukor potrebný pre ľudský organizmus? Koľko ho môžeme skonzumovať? Dokáže byť pre človeka škodlivý? Aké cukry sú zdravé a ktoré majú nižšiu energetickú hodnotu? Cukor je predmetom polemík, má priaznivcov aj odporcov. Nie každý sa však v cukroch dobre vyzná.
Jednou z posledných informácií, ktoré na Slovensku vzbudili záujem o túto tému, boli odlišné cukry v niektorých nápojoch krajín Európskej únie.
„Niektorí spotrebitelia nevedia, že máme veľa druhov cukrov. Stretávam sa aj s názormi, že zdravý je „len cukor“, glukóza a fruktóza je len chémia, čo samozrejme nie je pravda,“ vysvetľuje Ing. Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska.
Sacharóza sa medzi spotrebiteľmi považuje takmer ako jediná za cukor. A práve sacharóza, glukóza a fruktóza patria medzi najznámejšie a najpoužívanejšie cukry. Tieto druhy cukrov sú prirodzené, pretože ich zdrojom sú poľnohospodárske plodiny. Glukóza sa nachádza najmä v hrozne, ale aj v ovocí a zelenine, fruktóza najmä v ovocí a v mede, sacharózu získavame z cukrovej trstiny alebo z cukrovej repy. Výskumom sa zistilo, že všetky cukry spracúva naše telo rovnako a bez ohľadu na zdroj ich metabolizuje na glukózu a fruktózu. Konzumáciou cukrov dostávame do svalov a buniek energiu. Prítomnosť glukózy v našom organizme je mimoriadne dôležitá a nevyhnutná ako zdroj energie pre mozog. Mozog denne spotrebuje asi 130 gramov glukózy.
Umiernená konzumácia cukrov v rôznych formách môže byť súčasťou pestrej stravy. Cukry takmer nikdy nekonzumujeme samostatne, ale v prevažnej miere ich prijímame v kombinácii s ostatnými živinami – bielkovinami, tukmi, škrobovými polysacharidmi a s vlákninou. Tieto živiny – najmä bielkoviny, tuky a vláknina – ovplyvňujú rýchlosť trávenia a vstrebávania cukrov a ovplyvňujú tým stúpanie hladiny glukózy v krvi po jedle, čo nazývame glykemický index.
„Glykemický index potravín nás informuje o tom, ako rýchlo stúpne hladina glukózy v krvi. Táto informácia je veľmi dôležitá pre každého z nás, najmä však pre diabetikov a pre športovcov. Pri stravovaní je vhodné preferovať potraviny s nižším a stredným glykemickým indexom a takisto je dôležité tiež sledovať veľkosť porcie, energetickú hustotu a množstvo tuku v potravine,“ vysvetľuje MUDr. Peter Minárik, odborník na zdravú výživu.
„Keď si dáte lyžicu medu, okamžite vám stúpne glykémia (hladina glukózy, čiže cukru v krvi), no následne aj rýchlo klesne, takže energia vám bude chýbať čoskoro znova a nastúpi aj pocit hladu. Po konzumácii cereálnej tyčinky stúpa glykemický index pomalšie, pretože tyčinka obsahuje vlákninu aj tuk, a do nášho organizmu sa vtedy cukry vstrebávajú pomalšie,“ hovorí MUDr. P. Minárik.
Spotreba cukru v porovnaní s minulými rokmi celosvetovo stúpa. Slovensko však nepatrí v tomto smere k najhorším krajinám. V rámci Európy tvorí cukor v celkovom energetickom príjme obyvateľstva 7 % až 17 %. Najhoršie sú na tom Španielsko a Veľká Británia, kde sa cukor podieľa na energetickom príjme až 17 %. Optimálne by cukor z celkového energetického príjmu mal predstavovať 10 % a u detí je snahou znížiť tento podiel na 5 %.
„Preferencia sladkej chuti je pre človeka prirodzená a vo vývoji hrala veľmi dôležitú úlohu. Sladká chuť našim predkom signalizovala zdroj rýchlo využiteľnej energie a bezpečnosti potraviny. Najintenzívnejšia je však v detstve a v období dospievania. Tento fenomén súvisí určite aj so sladkou chuťou materského mlieka. Táto preferencia však počas dospievania, pravdepodobne v dôsledku ukončenia rastu klesá,“ hovorí MUDr. P. Minárik.
Cukor je dobrý sluha, ale zlý pán. Pre ľudský organizmus je prospešný, ale jeho príjem musíte držať pod kontrolou.
„Jediným kľúčom, ako si zachovať sladký život a dobré zdravie je udržiavanie vyváženého príjmu a výdaja energie. Spotrebovanú energiu musíme vedieť spáliť pohybovou aktivitou. Žiaľ, pohybová aktivita sa dnes, najmä u detí, zanedbáva. Ak budete konzumovať cukry a celý deň nebudete robiť nič, nemôžete sa čudovať, že vám kilá budú pribúdať a že si svojmu zdraviu budete škodiť,“ vysvetľuje J. Halgašová. Príjem cukrov v kombinácii s pohybom sa pritom dá veľmi jednoducho odsledovať.
„Od polovice decembra minulého roka majú výrobcovia potravín povinnosť uvádzať na etiketách výživové údaje. Napríklad, dospelá žena by pri sedavom zamestnaní mala denne prijať približne 2 000 kilokalórií. Ak však zje čokoládu, ktorá má 600 kilokalórií, musí si byť vedomá, že si jednak ukrojila podstatnú časť z celkového denného energetického príjmu, a ďalej že telu nedodala ideálne spektrum živín,“ dodáva riaditeľka PKS.
Podľa výskumov a odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie je optimálne množstvo cukru u dospelej osoby denne 10 čajových lyžičiek, teda asi 35 gramov cukru. V 100 gramoch banánu sa však nachádza približne 20 gramov cukru, čo je takmer 60 % optimálneho príjmu.
„Žiadna potravina sama o sebe nespôsobuje nadváhu a obezitu. Nadváha a obezita je dôsledkom dlhodobej energetickej nerovnováhy. Preto žiadne bežne dostupné potraviny alebo nápoje nie sú „tabu“. Ich konzumácia je otázkou individuálne stanovenej miery,“ vysvetľuje odborník na výživu, MUDr. P. Minárik.
Výrobcovia potravín používajú v produktoch sladidlá ako náhradu cukru, v záujme zníženia celkovej energetickej hodnoty a glykemického indexu. Potravine tak dodajú sladkú chuť a priblížia ju napríklad ľuďom s poruchami metabolizmu. Sladidlá nie sú žiadnym strašiakom. Pred ich schválením v EÚ musia prejsť hodnotením bezpečnosti. Ich použitie v potravine musí byť uvedené v označení zloženia, takže spotrebiteľ má možnosť informovaného výberu.
Cukry sú dôležitou zložkou potravín, keďže okrem sladkej chuti plnia dôležité biologické, senzorické, fyzikálne a chemické vlastnosti. Potravinám dodávajú chuť, vôňu, textúru, objem a farbu, predlžuje ich trvanlivosť a pomáhajú udržať ich bezpečnosť a kvalitu. Množstvo cukru možno v niektorých prípadoch znížiť alebo nahradiť, avšak žiadna iná zložka nedokáže nahradiť všetky funkcie cukru.
Nadváha a obezita vzniká vtedy, ak je energetický príjem vyšší ako energetický výdaj. Preto na vznik nadváhy a obezity má zásadný vplyv celková strava a nie len jedna potravina. PKS a jej členovia zvolili zodpovedný prístup pri komunikácii potravín a životného štýlu. Pre zlepšenie zdravotného stavu populácie je dôležité vzdelávanie k aktívnemu životnému štýlu, k pestrej a vyváženej strave.
„Potravinári sa snažia reagovať na trendy v používaní cukrov a postupne znižujú ich podiel vo svojich výrobkoch. V rámci spoločenskej zodpovednosti sa zaviazali, že do roku 2020 znížia množstvo pridaného cukru vo výrobkoch až o 10 % vo vyjadrení energetickej hodnoty,“ dodala J. Halgašová.
Výrobcovia potravín sa chcú podieľať na zmene trendu zdravotného stavu obyvateľov Slovenska, avšak úlohu štátu nevedia a ani nemôžu nahradiť. Vo vzdelávaní by sa mal angažovať štát, a to nielen u detí a mládeže, pretože prevencia je vždy lacnejšia a lepšia cesta ako riešenie následkov.
(tasr)
