Pozemkové úpravy by mohli vyriešiť problémy s pozemkami aj v osadách

Majetkovoprávne vysporiadanie vlastníctva pozemkov pod čiernymi stavbami aj v rómskych osadách by mohli vyriešiť pozemkové úpravy. Predpokladom využitia tohto inštitútu je však existencia vhodnej, primeranej štátnej pôdy v danom katastrálnom území. Obdobie vykonania jednoduchých pozemkových úprav je reálne tri až päť rokov. Po novele zákona, ktorú parlament schválil v utorok (1. 4.), sa toto obdobie dá ešte skrátiť.

Bratislava 2. apríla (TASR) – Majetkovoprávne vysporiadanie vlastníctva pozemkov pod čiernymi stavbami aj v rómskych osadách by mohli vyriešiť pozemkové úpravy. Predpokladom využitia tohto inštitútu je však existencia vhodnej, primeranej štátnej pôdy v danom katastrálnom území. Obdobie vykonania jednoduchých pozemkových úprav je reálne tri až päť rokov. Po novele zákona, ktorú parlament schválil v utorok (1. 4.), sa toto obdobie dá ešte skrátiť.
Podľa predsedu Komory pozemkových úprav Vladimíra Uhlíka otázka riešenia čiernych stavieb je naliehavá aj v súvislosti s pripravovaným novým stavebným zákonom.
"Zásadným spôsobom bude riešiť čierne stavby a ich legalizáciu. Potrebné bude preto ešte pred vyriešením samotných čiernych stavieb vyriešiť pozemky pod týmito stavbami," domnieva sa. "Možné je použiť štandardné spôsoby majetkovoprávneho usporiadania pozemkov, a to formou kúpnych zmlúv." Takýto postup bude však podľa Uhlíka náročný z časového aj finančného hľadiska. Poukazuje nielen na obmedzené finančné prostriedky obyvateľov osád, štátu či obcí, ktoré sú potrebné na výkupy pozemkov, ale aj na neochotu pôvodných vlastníkov predať svoje pozemky alebo spoluvlastnícke podiely na nich.
"Problémom je aj pôda vlastníkov, ktorých miesto pobytu nie je známe alebo sú neznámi a zastupuje ich Slovenský pozemkový fond, ktorý však s ich pôdou nemôže voľne narábať, teda nemôže ju predať v zmysle platných právnych predpisov," povedal Uhlík. "Také pozemky možno od pôvodných vlastníkov získať formou jednoduchých pozemkových úprav." Tento spôsob riešenia je podľa neho veľmi efektívny.
"Ide v podstate o zámenu pozemkov vo vlastníctve štátu za pozemky pôvodných nezistených vlastníkov. Štátna pôda sa presunie pod rómsku osadu a pôda pôvodných vlastníkov sa presunie mimo rómsku osadu na miesta, kde bola predtým pôda štátna," popísal zákonný postup. "Štát potom uvedené pozemky pod osadou prevedie na obyvateľov osady formou kúpnych zmlúv s vypracovaným splátkovým kalendárom," dodal Uhlík.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR nevidí prekážku v tom, aby sa pozemky súkromných vlastníkov, na ktorých sú vybudované rómske osady, zamenili v rámci pozemkových úprav za štátnu pôdu.
"Zámenu pozemkov, teda vyrovnanie v pozemkoch, sme navrhovali už aj v minulosti tam, kde sa uskutočňovali tzv. komplexné pozemkové úpravy hradené štátom a z fondov Európskej únie. Zatiaľ bezúspešne," podotkol Pavol Matejka z odboru pozemkového MPRV SR. Dôvodom bola podľa neho poloha pozemkov. "Rómske osady sa nachádzajú na pozemkoch v obciach alebo v blízkosti obcí, a preto majú aj vyššiu hodnotu, je teda na vlastníkoch takýchto pozemkov, či prijmú ako náhradu - vyrovnanie ornú pôdu, ktorá má hodnotu nižšiu."
Pozemkovými úpravami sa, ako pripomenul Matejka, môžu vyriešiť a riešia také prípady, keď na pozemkoch boli do 24. 6. 1991 vybudované cestné komunikácie, železnice, vodné plochy či iné verejné zariadenia, ktoré neboli v minulosti vlastnícky vysporiadané. "Ide o pozemky, ktoré vo verejnom záujme možno za náhradu aj vyvlastniť."
Pozemkové úpravy však podľa Matejku nemôžu nahradiť legalizáciu čiernych stavieb "tam, kde stavebníci vedome začali stavať na cudzích vlastnícky nevysporiadaných pozemkoch. Takéto pozemky si musí majiteľ stavby odkúpiť alebo sa s vlastníkom dohodnúť na inom vysporiadaní".

(tasr)