Okres Coesfeld v nemeckom regióne Münsterland získal neslávnu povesť ako „ohnisko korony“, lebo práve tu, kde sa nachádza bitúnok Westfleisch, sa Covidom-19 počas jedného týždňa nakazilo 230 ľudí.
Situácia vyvolala veľa otáznikov a diskusií - ako sa niečo také mohlo stať, napriek toľko vychvaľovaným hygienickým opatreniam na domácich bitúnkoch?
Isto, určité riziko počas porážky a porciovania mäsa je tu vždy väčšie ako pri práci doma. Avšak je podozrenie, že väčšina pracovníkov sa nenakazila na bitúnkoch, ale v ubytovacích zariadeniach. Mnoho zamestnancov bitúnku totiž pochádza z Rumunska alebo Bulharska. Do Nemecka prichádzajú, aby si zarobili peniaze a bývajú v ubytovniach, kde neplatia vysoké nájomné. Chcú rýchlo zarobiť peniaze a vrátiť sa domov k svojim rodinám.
Aj keď sú tam na nemecké štandardy pracovné podmienky veľmi náročné a mzdy nízke, napriek tomu je pre východoeurópanov pracovať v Nemecku veľmi lukratívne. Minimálna mzda v Nemecku je takmer štyrikrát vyššia ako v Rumunsku.
Avšak systém, ako sa bitúnky o svojich pracovníkov starajú, je veľmi nevyhovujúci. Mnohí ľudia z východnej Európy nie sú zamestnancami bitúnku, ale sú zamestnancami subdodávateľov (rôznych agentúr). A tí sa zvyčajne starajú o ich ubytovanie. Často ide o chátrajúce domy alebo byty, ktoré sú veľmi preplnené. Pokiaľ ide o životné podmienky zamestnancov, tie sú ponechané na subdodávateľov, ktorí s odvetvím bitúnkov nemajú nič spoločné.
Celý článok je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 21.
