Viac než pred 30 rokmi boli maštale s prvôstkami neoddeliteľnou súčasťou veľkej časti našich chovov. Mali svoje prednosti, ale mali tiež nedostatky. Tie dobre prevádzkované prvôstkové stajne prinášali nemalé plemenárske, výživárske, ale najmä ekonomické efekty.
V súčasnosti však medzi chovateľmi panuje veľmi frekventovaná otázka, a to, či i v nových podmienkach živočíšnej produkcie má táto metóda chovu, t. j. oddeľovanie prvôstok, resp. primipary (prvorodičiek) od multipary nejaký preukázateľný efekt?
Na základe diskusií s chovateľmi sme sa touto problematickou začali zaoberať už pred vyše 10 rokmi. Jednoznačná odpoveď však nemohla vzniknúť z nejakých teoretických úvah, ale iba z experimentov v praktických podmienkach, kde je možné definovať maximum premenných veličín. Pre chovateľov, poradcov i pre výskumníkov je to viac než zaujímavý problém, ktorý sa v odbornej literatúre rieši len sporadicky. Konkrétnych výsledkov je aj napriek dôležitosti tejto témy relatívne málo.
Všeobecne sa tvrdí, že oddelený chov prvôstok, môže pôsobiť priaznivo na ich úžitkovosť, zdravie, správanie, ale i na reprodukciu. Veľká časť našich, ale i európskych chovateľov tieto prednosti síce tuší, napriek tomu toto možné pozitívne pôsobenie nevyužíva.
Pre dokreslenie súčasnej situácie sa v rámci vzájomných konexií s chovateľmi realizovalo skúmanie, ktoré malo špecifikovať aktuálny stav v našich stádach. Z uzavretých výsledkov experimentov na 38 nových farmách, sprevádzkovaných v rokoch 2008 - 2015, s kapacitou 160 až 372 kráv vyplynulo, že myšlienku oddeleného ustajnenia či chovu prvôstok od kategórie multipary, využíval len zanedbateľný počet štyroch fariem.
Viac sa dočítate v príspevku doc. Ing. Oldřicha Doležala, DrSc. v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 47.
