Pomerne častou a nepríjemnou vzhľadovou chybou na skladovaných jablkách je ich pehovitosť. Je to fyziologická porucha pri raste plodov, ktorá sa prejavuje počas prvých 2 - 3 mesiacov skladovania.
Vyskytuje sa predovšetkým na ovocí dopestovanom v sadoch bohato hnojených dusíkom, najmä na veľkých plodoch s riedkou mäkkou dužinou a tenkou šupkou, ktorá nechráni plod pred silným odparovaním vody. Predčasný zber tiež prispieva ku vzniku pehovitosti.
Napadnuté plody majú na šupke tmavozelené až hnedé niekoľko mm veľké škvrny, ktoré môžu zasahovať aj hlbšie do dužiny. Pletivo dužiny zaschýna a odumiera v dôsledku vysokého výparu vody a nedostatočného zásobovania jablka vodou pri vysokých letných teplotách v období dozrievania. Pehavé plody sú horké. Na vysvetlenie príčin týchto zmien existujú dve teórie. Podľa jednej sa stratou vody v bunkách zahusťujú kyseliny, ktoré bunky poškodia, takže odumrú. Podľa druhej, asi správnejšej, je príčina odumierania buniek v nedostatku vápnika v bunkách, ktorý zvyšuje priepustnosť a nestabilitu bunkových blán. Medzi náchylné odrody patrí Cox Orange, Breuhahnovo, Clivia, Alkmene, Parmena zlatá zimná a Boskoopské. Pehovitosť si možno ľahko pomýliť s „chrastavitosťou“ spôsobenou nedostatkom bóru.
Z preventívnych opatrení je potrebné vyberať odrody nenáchylné na pehovitosť, vyvážene hnojiť, najmä organickými hnojivami, sledovať pôdnu reakciu a podľa potreby hnojiť aj vápenatými hnojivami, ale hlavne neprehnojovať stromy dusíkom.
Pri chemickej ochrane sa odporúča ošetrovať iba v prípade opakovaných pravidelných výskytov najmä na náchylných odrodách listovými hnojivami so zvýšeným obsahom vápnika alebo chloridom vápenatým, a to od júna, pričom posledné ošetrenie možno vykonať najneskôr 14 dní pred zberom. Z uvedeného vyplýva pomerne veľký počet ošetrení, najmä pre neskoré zimné odrody, preto oveľa účinnejšie a ekonomickejšie je správne hnojenie a najmä vápnenie pôdy.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - OOR
