Termín presné poľnohospodárstvo (v angl. Precision Agriculture, PA), zavedený Pierrom C. Robertom v 80. rokoch 20. storočia, vznikol ako reakcia na rozmach technológií, ako sú globálny lokalizačný systém (GPS) a geografické informačné systémy (GIS).
Presné poľnohospodárstvo využíva tieto a ďalšie technológie v rámci rastlinnej výroby už viac ako 30 rokov. Od začiatku tohto tisícročia sa základné princípy presného poľnohospodárstva začali uplatňovať aj v živočíšnej výrobe, kde sa táto oblasť označuje ako presný chov hospodárskych zvierat (v angl. Precision Livestock Farming, PLF).
Presný chov je špecifický prístup v riadení živočíšnej výroby, ktorého cieľom je zvýšiť efektívnosť prostredníctvom rôznych aspektov, ako je zvýšenie produktivity a ekonomickej životaschopnosti a udržateľnosti, zlepšenie welfare zvierat a zníženie ľudskej práce. Môžeme ho charakterizovať ako systém, ktorým je možné nepretržite merať, predikovať a analyzovať údaje o správaní, zdravotnom stave, produkcii a reprodukcii sledovaných zvierat, a to automatizovane, kontinuálne a v reálnom čase. Takéto monitorovanie umožňuje efektívnejší manažment a praktický prístup k riadeniu nielen celého stáda, ale pri veľkých hospodárskych zvieratách aj na úrovni individuálneho jedinca či menších podskupín.
Základné piliere
Bez ohľadu na produkčný systém, chovaný druh zvierat či intenzitu produkcie je presný chov založený na štyroch základných pilieroch. Prvým pilierom sú vedecké poznatky o biologických a produkčných aspektoch hospodárskych zvierat, na ktorých je aplikácia presného chovu založená. Druhým pilierom je efektívne monitorovanie a včasná reakcia zo strany chovateľa.
Tretí pilier tvorí dostupnosť a rozvoj technológií, ako sú rôzne senzory a meracie či monitorovacie zariadenia, ktoré zberajú, zhromažďujú a pomocou špecifických softvérových nástrojov vyhodnocujú a prehľadne prezentujú výsledky pre chovateľa. To umožňuje zvýšiť presnosť pri zbere záznamov o zvieratách, znížiť potrebu ľudskej práce, získať informácie, ktoré predtým nebolo možné merať a v neposlednom rade automatizovať procesy v chove zvierat.
Štvrtý pilier zohľadňuje prirodzenú variabilitu ako medzi zvieratami (v raste, zdravotnom stave, spotrebe krmiva...), tak aj v ich prostredí (zmeny v teplote, vlhkosti, prúdení vzduchu...). Presný chov umožňuje tieto rozdiely presne merať a cielene na ne reagovať pomocou technológií. Tým zvyšuje efektivitu, zlepšuje welfare a umožňuje cielený a individuálny prístup ku každému zvieraťu.
Pojem presný chov oviec (v angl. Precision Sheep Management, PSM) sa prvýkrát začal využívať v Austrálii pred približne 15 rokmi, a to pri aplikácii niektorých prvkov presného chovu hovädzieho dobytka, ktoré boli prispôsobené pre chov oviec. Od toho času sa vývoj technológií pre chovateľov oviec výrazne rozšíril a svoje uplatnenie nachádza nielen v chovateľsky vyspelých krajinách, ale začína prenikať aj do chovov oviec na Slovensku. Jednotlivé technologické systémy presného chovu oviec môžeme rozdeliť podľa ich využitia do troch skupín, a to na senzory umiestňované na zvieratá, stacionárne senzory a iné zariadenia, akými sú napríklad drony.
Elektronická identifikácia (EID) tvorí súčasť viacerých ďalších technologických systémov presného chovu. Tento spôsob trvalého označenia oviec využíva elektronický transpondér, ktorý je zabudovaný do ušnej značky, bachorového bolusu alebo do podkožného implantátu. EID funguje na báze rádiových vĺn s nízkou frekvenciou, tzv. RFID (z angl. Radio Frequency Identification). Technológia RFID sa nevyužíva len v poľnohospodárstve, ale bežne sa s ňou môžeme stretnúť aj v rôznych iných odvetviach, ako je priemysel, logistika, platobné systémy či maloobchod.
Princíp EID spočíva vo vyslaní rádiového signálu z čítacieho zariadenia, ktorý zachytí transpondér umiestnený v tele alebo na tele ovce. Transpondér následne odošle späť do čítacieho zariadenia informáciu v podobe unikátneho identifikačného čísla. V čítacom zariadení a prepojenej výpočtovej technike sa toto jedinečné číslo zvieraťa môže spárovať s ďalšími údajmi o konkrétnom zvierati. Využívanie EID oviec znižuje množstvo administratívy a zjednodušuje, zrýchľuje a spresňuje zber informácii v evidencii oviec. Takáto identifikácia individuálnej ovce je pritom dosiahnutá bez nutnosti priameho kontaktu so zvieraťom, čo zvyšuje efektivitu a znižuje potrebu ľudskej práce. Vzhľadom na špecifické využitie, v závislosti od požiadaviek na manažment zvierat, veľkosť farmy a iné faktory, sa využívajú rôzne typy RFID čítacích zariadení. Prenosné čítacie zariadenie, ktoré chovateľ pohodlne drží v ruke a pri využívaní musí nasmerovať na ovcu, umožňuje identifikáciu zvierat v rôznych častiach farmy. Druhým typom sú stacionáre čítacie zariadenia v podobe panela, ktoré sú trvalo nainštalované v priestoroch prechodu zvierat (napr. v bráne či preháňacej uličke) alebo sú súčasťou manipulačných súprav, vážiacich plošín alebo fixačných klietok.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. MARTINA JANÍČKA, PhD. z Ústavu chovu zvierat - Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov - SPU v Nitre - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
