Príliš veľa prioritných oblastí znižuje efektívnosť využitia prostriedkov z fondov Európskej únie (EÚ). Tak hodnotí odborník na eurofondy Ján Rudolf návrh Partnerskej dohody medzi SR a EÚ na roky 2014 až 2020, ktorý v stredu (12.2.) schválila vláda SR.
"Keď je priorít veľa, pri napĺňaní dochádza častejšie ku korupcii a klientelizmu, je uspokojovaných veľmi veľa záujmov. Rozdrobenosť neprispieva efektívnosti ani kvalitnej implementácii," myslí si J. Rudolf. Vláda by si mala podľa neho určiť najviac 10 veľkých priorít, ktoré bude podporovať a na ktoré nasmeruje eurofondy.
Proces prípravy návrhu Partnerskej dohody prebehol podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimíra Baláža korektne. "Prioritné oblasti čerpania podľa môjho názoru nadmerne preferujú oblasť životného prostredia a podceňujú alokácie do oblasti inovácií a poznatkovej ekonomiky," upozornil.
Z pohľadu riaditeľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Igora Kissa je nastavenie prioritných oblastí správne. "Ide v nich hlavne o udržateľnú podporu rozvoja podnikania, zlepšenie konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva a udržanie prírodného dedičstva," priblížil.
Vladimír Baláž nepredpokladá, že by sa tempo čerpania eurofondov oproti súčasnému obdobiu výrazne zlepšilo. Hlavný ekonóm Sberbank Slovensko Vladimír Vaňo práve to považuje za dôležitú výzvu. "Ani v uplynulých rokoch, kedy sa príjmy štátneho rozpočtu ocitli v dôsledku turbulencií vo svetovej ekonomike pod negatívnym tlakom, Slovensko nedokázalo naplno využiť dostupný potenciál financovania z EÚ," pripomenul.
Partnerská dohoda je základný strategický dokument, ktorý určuje rámec obsahu a rozsahu čerpania európskych štrukturálnych a investičných fondov v nasledujúcich siedmich rokoch. Do roku 2020 by malo Slovensko z eurofondov vyčerpať vyše 14 miliárd eur cez projekty v rámci šiestich hlavných operačných programov. O konečnej podobe dokumentu bude SR ešte rokovať s Európskou komisiou (EK). (tasr)
