Ostatná Rada pre poľnohospodárstvo a rybárstvo sa opätovne venovala návrhu Európskej komisie reformovať informačnú a propagačnú politiku európskych potravín. S týmto návrhom EK však nesúhlasí viacero členských štátov. Slovensko nie je výnimkou.
Spolu s reformou Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) prichádza Európska únia s návrhom na prehodnotenie doterajšieho modelu propagácie európskych potravín. Tento zámer nadväzuje na tri roky starú zelenú knihu o podporovaní chutí v Európe.
Dacian Cioloş, komisár EÚ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, pri predstavovaní návrhu nariadenia o informačných a propagačných akciách povedal, že poľnohospodári a malé a stredné podniky dostávajú „eso v rukáve“.
Únia je najväčším svetovým importérom aj exportérom poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. Na podporu svojich výrobkov zaviedla chránené označenie pôvodu (PDO/CHOP) a chránené zemepisné označenia (PGI/CHZO). Rozpoznáva ich však iba 14 % európskych spotrebiteľov. Návrh EK má vysoký štandard potravín lepšie propagovať.
Rozpočet únie na poskytovanie informácií a propagačné akcie na poľnohospodárske výrobky sa v nasledujúcom období dramaticky zvýši. Zo súčasných 61,3 milióna eur porastie až na 200 miliónov v roku 2020.
Rozšíriť by sa malo aj spektrum produktov, ktorých sa bude podpora reklamy týkať. Až 70 % z rozpočtu na propagačnú politiku pôjde mimo únie do tretích krajín. Komisia tak reflektuje očakávaný rast mimoeurópskeho dopytu po produktoch vyššej kvality.
Viacerí ministri poľnohospodárstva takéto smerovanie finančných tokov vítajú. Priaznivý postoj majú najmä tí, ktorí si myslia, že domáce investície môžu viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu únie.
„Vysvetľoval som, že nemôžeme použiť verejné financie na to, aby jedna európska spoločnosť súperila s druhou. Verejné zdroje využívame na získanie trhového podielu v zahraničí,“ povedal vo februári komisár Cioloş.
Komisia bude preto podporovať obchodné misie na vysokej úrovni alebo účasť na medzinárodných veľtrhoch.
Najvýraznejší rozpor medzi návrhom Komisie a ministrami však nastal v otázke národného spolufinancovania tejto politiky. Nové nariadenie by síce zvýšilo európsky príspevok z 50 % na 60%, ale úplne ruší vládny príspevok na zamýšľané projekty. Väčšina štátov únie absenciu národného vkladu kritizuje.
„Je to dobré pre štátny rozpočet, ale vzhľadom na ekonomickú silu našich potravinárov je to neprijateľný model,“ povedal minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek.
Ľubomír Jahnátek sa ohradil aj voči orientácii na trhy mimo Európskej únie, ktorá podľa neho nie je pre našich potravinárov výhodná: „Nemáme tak veľa potravín s potrebou propagácie vonku. My potrebujeme najmä propagáciu doma, na Slovensku, a preto navrhujeme, aby to bolo na úrovni 50 ku 50 percent. Z celkového pohľadu na novú smernicu si myslíme, že tento model nie je veľmi prospešný pre Slovensko.“
Potravinárska komora Slovenska (PKS) vníma podporu akcií na vnútornom trhu rezervovane. „Ak EÚ poníma svoje územie ako jednotný trh bez vytvárania prekážok voľnému pohybu tovaru, tak podpora predaja výrobkov vyrobených v jednotlivých štátoch EÚ je irelevantná,“ uviedol pre EurActiv.sk prezident PKS Daniel Poturnay.
„Pre nové štáty EÚ je tento druh podpory skôr diskriminačný, keďže Slovensko sa s počtom registrovaných výrobkov nemôže porovnávať so štátmi pôvodnej EÚ-15. Preto by mala byť finančná podpora propagačných akcií zameraná výlučne na tretie krajiny. Úspech európskeho poľnohospodárstva bude závisieť najmä od schopnosti členských štátov EÚ zvýšiť svoje trhové podiely v tretích krajinách,“ doplnil prezident PKS vyhlásenie podobné zámeru EK.
Komisár Cioloş uviedol, že snahou EK bolo celý proces podpory povedomia o európskych výrobkoch zjednodušiť. „O úlohe členských štátov budeme ešte veľa diskutovať,“ dodal.
S vylúčením národného príspevku nesúhlasia ani ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky či Bulharsko a Rumunsko.
Česká republika, v kontraste so Slovenskom, však uvítala rozšírenie propagačných opatrení v tretích krajinách. ČR sa neustále darí zvyšovať svoj export do Ruska, na Ukrajinu alebo do Japonska.
Súčasný návrh Komisie by ale český minister Marian Jurečka nepodporil: „Sme aj naďalej presvedčení, že na návrhu bude treba ešte intenzívne pracovať. V súvislosti s tým sa obávame, že prílišný zhon a tlak na čo najrýchlejšie dosiahnutie dohody by mohlo byť na úkor kvality výslednej podoby návrhu.“
Členské štáty rovnako nechcú stratiť možnosť rozhodovať o výbere projektov a propagačných programov. (EurActiv/TASR)
