V posledných rokoch pribúdajú v Európskej únii (EÚ) regulačné opatrenia zo strany Európskej komisie (EK). Tvrdí to vo svojej najnovšej publikácii s názvom Vybrané regulácie EÚ a ich dopady Nadácia F. A. Hayeka.
"V súčasnej dobe sa odhaduje, že keby sa znížilo regulačné zaťaženie v EÚ, tak by sa vytvorili rezervy v ekonomike až vo výške 25 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom len byrokracia ako taká z tohto celkového regulačného zaťaženia tvorí približne 4 % HDP," povedal riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc.
Podľa jeho slov dnes musia štáty v rámci EÚ intenzívne konkurovať rozvojovým trhom, v rámci ktorých sa tamojší podnikatelia s takými reguláciami, aké trápia slovenské a európske podniky, nestretávajú. "Prieskumy medzi podnikateľskými subjektmi ukazujú, že podnikatelia sa primárne sťažujú na to, že existuje veľmi nestabilné právne prostredie. Prijíma sa veľký počet noriem a regulačných nariadení, ktoré vytvárajú do značnej miery neprehľadnosť v legislatívnom prostredí. A to vytvára problémy pre firmy. Okrem toho dodržiavanie týchto noriem stojí podnikateľov nemalé finančné prostriedky," domnieva sa M. Pošvanc.
Zároveň je presvedčený, že pre podnikateľov, či už na Slovensku, alebo v zahraničí, je problémom aj to, že sa pri stanovovaní nových regulačných pravidiel neberie ohľad práve na malých podnikateľov, ktorí tvoria až 99 % všetkých podnikov v EÚ.
Podľa nadácie existujú odvetvia, v ktorých bude diskusia o miere a podobách regulácie v roku 2014 aj v nasledujúcich rokoch veľmi aktuálna. Patria medzi ne napríklad bankovníctvo, platobné služby, energetika, problematika ochrany osobných údajov, ako aj poľnohospodárstvo. Analytici nadácie sú však presvedčení, že niektoré doteraz zavedené regulačné opatrenia priniesli určité zlepšenie v danej oblasti, nesú však so sebou aj isté riziká.
Nadácia v publikácii napríklad uviedla, že nevhodné nastavenie bankovej dane spôsobilo výrazný pokles príjmov bánk. "Na príklade Slovenska môžeme vidieť hneď niekoľko neuvažovaných dôsledkov bankovej dane. Okrem zhoršenia finančnej situácie bánk je to aj riziko poklesu poskytovaných úverov firmám," tvrdí analytik nadácie Martin Reguli.
Podľa neho banky túto reguláciu preniesli aj na klientov v podobe zvýšenia bankových poplatkov. "Dôsledkom zavedenia bankovej dane je aj zvyšovanie bankových poplatkov v iných oblastiach a nahrádzanie si strát prostredníctvom bežných občanov," tvrdí Reguli.
V súčasnosti EK pripravuje aj reguláciu medzibankových poplatkov v rámci celej únie. "Príklady z praxe však ukazujú, že regulácia medzibankového poplatku prináša jednoznačne negatívne efekty," informovali analytici v publikácii. Ako príklad uviedli Španielsko, kde sa pod vplyvom určenia maximálnej výšky medzibankového poplatku zdvihli ostatné bankové poplatky, na ktorých spotrebitelia zaplatili počas piatich rokov 2,35 miliardy eur. "Výhody pre klientov bánk boli zredukované a zároveň neprišlo k zníženiu cien v maloobchode," konštatovali analytici v publikácii.
Aj napriek tomu je však nadácia presvedčená, že nejaké regulačné pravidlá by mali existovať. "Určite by mali regulácie existovať, ktoré nejakým spôsobom upravujú podnikanie alebo správanie sa jednotlivcov v spoločnosti. Treba však brať ohľad na to, aby tieto regulácie mali zmysel a neboli kontraproduktívne," dodal M. Pošvanc. Ako príklad uviedol Veľkú Britániu, kde majú tamojší ministri nariadené, že ak prijmú novú reguláciu, ktorá zaťažuje podnikateľský sektor, tak musia zároveň nejaké pravidlá z regulačného balíka odstrániť, aby tým podnikateľom vykompenzovali zvyšovanie regulačného zaťaženia. (tasr)
