„Reťaz je len taká silná, aký silný je jej najslabší článok"
Apríl 2018 sa zapísal do štatistík ako mesiac s rekordne vysokými teplotami vzduchu. Po januári bol druhým mimoriadne teplým mesiacom v tomto roku. Vyznačoval sa tiež nadpriemerne vysokým počtom letných dní, v ktorých maximálna denná teplota vzduchu dosiahla 25°C a viac, napr. v Hurbanove zaznamenal SHMÚ až 11 letných dní. Nadpriemerne vysoké teploty spolu s vysokým výparom vody z prostredia prispeli k zhoršeniu vlahových podmienok na Slovensku. Ničivé sucho v apríli, ktoré sa vyskytovalo skoro na celom území SR, pokračovalo na viacerých miestach aj v máji. Presušená vrchná časť pôdy spôsobovala od počiatku problémy pri vzchádzaní jarných plodín. Nedostatok zrážok vidno aj na oziminách vrátane repky. Porasty sú nielen nižšie, ale aj menej rozvetvené.
Čo sa týka zrážok, ako v úhrne tak vo výskyte, bol prvý júnový týždeň presným opakom v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi. Za povšimnutie stojí, že v posledných rokoch sa len veľmi ojedinele vyskytoval „tichý“ a mierny dážď. Naopak, čoraz častejšie sme svedkami výskytov prudkých až extrémnych zrážok, ktorých krátkodobá intenzita mnohokrát presahuje možnosti byť plynulo absorbovaná zemským povrchom. Zaznamenané boli situácie, kedy pri búrkach v priebehu niekoľkých hodín spadlo významné množstvo zrážok, v niektorých lokalitách dokonca porovnateľné s celkovým mesačným úhrnom. Konkrétne podľa meraní SHMÚ dňa 6. júna 2018 spadlo za 24 hodín v Bratislave a v jej okolí priemerne 51,3 milimetra zrážok a južne od Nitry aj viac ako 100 milimetrov. Podľa meteorológov hlavnou príčinou tohto trendu je predovšetkým vyšší obsah vodnej pary v zemskej atmosfére, ktorý rastie ako dôsledok zvyšovania priemernej globálnej teploty atmosféry a povrchu oceánov. Sucho a ďalšie extrémy počasia nemožno len skloňovať. Poľnohospodári idú vždy do rizika, pri každom zakladaní porastov a s týmito vplyvmi sa musia vyrovnať. Na počasie sú viac ako ktokoľvek iný odkázaní a ak chcú uspieť musia riešiť problémy v čoraz zložitejšej praxi.
Podľa prof. J. Vašáka z Českej zemědělskej univerzity Praha, repka, na rozdiel od väčšiny plodín, viac závisí na pestovateľovi než na okolí. To ale platí len v rámci síce rôznych, ale predsa len podobných podmienok. Vo svojom príspevku okrem iného odporúča v suchých, tiež aj v horších oblastiach, alebo pri neskorej sejbe rozumne zvýšiť počet rastlín na jednotku plochy, rozšíriť strip-till sejbu, za sucha využívať hydrogél, uplatňovať stimulátory, zvýšiť kvalitu osiva overením v stresových testoch, dbať na výber odrôd, chrániť korene, pretože už začiatkom apríla je okolo 30 percent poškodených chorobami a núdzové dozrievanie sa do zberu bežne "rozbehne" až na 70 percent. Nie len na Slovensku, ale aj vo svete, sa o chorobách koreňov repky ozimnej vie len veľmi málo. Problémy s rozvojom koreňového systému repky ozimnej sa ukázali ako jeden s dôležitých faktorov, ktorý môže spôsobiť výrazný pokles úrod. Bolo zistené, že akékoľvek obrábanie pôdy zvyšuje riziko výskytu symptómov na koreňovom krčku, spodnej časti stonky a černenie koreňov v porovnaní s bezorbovým systémom. V niektorých kanadských štúdiách sa v bezorbovom systéme (no-till) vyskytovalo menej infekcií koreňových krčkov a koreňov v porovnaní so systémom s minimálnym spracovaním pôdy, alebo spracovaním pôdy konvenčnou orbou. Aj o tejto problematike sa môžete dočítať v predkladanej odbornej prílohe.
Jej súčasťou je aj tabuľkový prehľad odrôd repky olejky. V ponuke spoločností sa nachádzajú odrody s vysokým úrodovým potenciálom s kombináciou vlastností ako je geneticky podmienená nepukavosť šešúľ, odolnosť proti hubovým chorobám, či vírusom.
Spracovanie pôdy, výber odrody, založenie porastov, technológia ošetrovania, výživa a hnojenie, celkový manažment vedenia porastov až po zber – každé ohnivko tejto reťaze rozhodnutí, zvolených pracovných operácií, zásahov, rozhoduje o pestovateľskom úspechu v konkrétnych výrobných podmienkach.
VIERA UVÍROVÁ
