Repka olejná nemá vyššiu podporu ako iné plodiny, jej pestovateľ poberá iba najnižšiu podporu (jednotnú platbu na plochu). V SR nemá nárok na ďalšie podpory, ak nie je pestovaná v ekologickom poľnohospodárstve, ale to majú aj iné plodiny, takže absolútne nie je zvýhodnená.
Informoval o tom v pondelok predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho na repkovom poli vo Vajnoroch v reakcii na mýty medializované v posledných týždňoch, ktoré z tejto plodiny podľa Macha urobili "žlté zlo". - To, že je (nielen pri repke) v SR podpora na plochu a že je tu 20 rokov, nie je podľa Macha nič zlé, pretože je to v súlade s celoeurópskym dotačným systémom. Štát mal investovať do štátnej spracovateľskej kapacity repky, aby ju spracoval doma alebo mal podporiť rozvoj spracovania repky na jedlé oleje pre subjekty pôsobiace na trhu. - "Rovnako sme za to, aby štát viac podporoval iné plodiny, napríklad vinice, sady, chmeľ, zeleninu, a nerobí tak. SPPK dlhodobo upozorňuje na sektory zeleninárstva, ovocinárstva, chmeľníc, agrolesníckych systémov, ale výraznejšia podpora zo strany štátu neprichádzala. Takže, čo sa chce vyčítať poľnohospodárom," podčiarkol.
Dlhodobý pokles výroby zeleniny v SR má viacero dôvodov, no pestovanie surovín na výrobu biopalív ním podľa Macha určite nie je. V podmienkach Slovenska sú to objemy dovážanej lacnej zeleniny zo zahraničia a problém s realizáciou/predajom produkcie na domácom prípadne zahraničnom trhu. S tým súvisí obchodná politika obchodných reťazcov a tiež podpora poľnohospodárov zo strany štátu, ktorá v porovnaní so západnými krajinami EÚ je celkovo nižšia, čím sa znižuje konkurencieschopnosť slovenských farmárov voči farmárom z okolitých krajín. Výška národných doplatkov k dotáciám z fondov z EÚ je národnou, respektíve politickou záležitosťou a nie výlučnou záležitosťou agrorezortu.
Poznamenal, že nie všetko, čo "na žlto svieti" na poliach, je v skutočnosti kvitnúca repka olejná. "Žltý kvet má aj horčica, ktorá tiež v týchto dňoch kvitne na poliach," povedal Macho.
Priblížil, že podľa tzv. zelenej správy za rok 2019 je celková výmera poľnohospodárskej pôdy približne 1.920.000 hektárov (ha), z toho výmera ornej pôdy približne je 1.350.000 ha. "Repka olejná sa v pestovateľskej sezóne 2020/2021 pestuje na úrovni asi 142.000 ha. Jej plochy klesajú," povedal.
Slovensko podľa neho nie je vôbec krajinou, kde by sa pestovalo veľa repky v porovnaní s niektorými inými krajinami napriek tomu, že leží v tzv. repkovej oblasti, čiže má vhodné klimatické podmienky na jej pestovanie. V niektorých nemeckých spolkových krajinách sa repka pestuje až na 20 % poľnohospodárskej plochy.
"Je významná medonosná plodina, ktorá úhyn včiel nespôsobuje. Úhyn včiel pri pestovaní repky spôsobuje často absencia komunikácie medzi poľnohospodárom a miestnym včelárom. Chemicky sa ošetrujú všetky plodiny, či je to repka, kukurica alebo ovocie v sade. Všetky používané prípravky a ich aplikácia sa riadia schváleným a kontrolovaným postupom zo strany štátnych úradov. Ak dochádza k individuálnym deliktom zo strany pestovateľov, ide o pochybenie jednotlivcov a nie o schválenú farmársku prax," vysvetlil.
Podľa Machových slov tiež nie je pravda, že na Slovensku neexistuje žiadny spracovateľ repky. Na Slovensku sa spracuje vyše 200.000 ton repkového semena, čo je asi polovica toho, čo sa tu dopestuje. Z toho sa vyrobí vyše 90.000 ton oleja a asi 100.000 ton repkových šrotov, ide o prímes do krmiva pre hospodárske zvieratá, ktorá je bohatá na bielkoviny.
(tasr)
