Pre úžitok sa vo svete chovajú rôzne druhy vtákov, ktoré sú viazané na bioklimatické výživové podmienky (južná pologuľa), no boli časom aklimatizované do severnejších zemepisných pásiem, kde poskytujú uspokojivú úžitkovosť, medzi ktoré patria pštrosy (Struthio camelus).
Pštrosy patria medzi nelietavé a dnes najväčšie žijúce vtáky. Žijú v kŕdľoch na stepiach a polopúšťach Afriky, Arábie, Ázie, ich chov sa rozšíril do južnej Európy, Austrálie, Nového Zélandu, USA, Kanady a v poslednom období aj do strednej Európy, Ruska a Anglicka. Okrem pštrosa dvojprstého afrického je rozšírený aj pštros Emu (Dromaius novaehollandiae) v Austrálii a pštros Nandu (Rheides).
Pštros africký dvojprstý dosahuje výšku 2,10 - 2,70 m, samica 1,75 - 1,90 m; dĺžka tela od zobáka po koniec chvosta má 2 m. Živá hmotnosť dospelého pštrosa je 100 až 150 kg, samice 90 - 110 kg. Mláďa po vyliahnutí váži 800 - 1 000 g, čo závisí od hmotnosti vajca. Polročný pštros váži 50 kg, ročný 100 kg, potom sa intenzita rastu znižuje a vo veku jeden a pol roku váži 120 kg. Na mäso sa zabíja vo veku 9 - 14 mesiacov.
Chová sa v pároch alebo v triádach (jeden samec a 2 samice). Znáška sa začína po 14 - 16 mesiacoch, obyčajne skoro na jar a trvá do augusta až septembra. Počas znáškového obdobia znesie od 30 do 80 vajec, obyčajne v cykloch s 12 - 18 vajcami v jednom cykle. Znáša každý druhý deň. Liahnutie trvá v závislosti od hmotnosti vajca 42 - 43 dní. Hmotnosť pštrosieho vajca tvorí asi 1,2 - 1,5 % jeho ročnej hmotnosti, v rozpätí 700 - 1 800 g, čo závisí od hmotnosti nosnice a jej veku.
Jedno pštrosie vajce nahradí približne 30 slepačích vajec. Pštrosie vajce má dĺžku 16,1 cm, šírku 12,2 cm, index tvaru 1,33, hrúbku škrupiny 2 mm a podiely súčastí: bielok 54,3 %, žĺtok 23,8 % a škrupina s blanami 22 %. Jeho chemické zloženie tvorí: melanž 100 g, sušina 21,72 %, NL 11,3 %, tuk 6,44 %, minerálne látky 0,99 % a obsah cholesterolu 12 mg.
Viac sa dočítate v článku prof. Martina Halaja v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 18.
