Los mokraďový (Alces alces) je našim autochtónnym druhom. V 17. storočí zo Slovenska takmer vymizol. Predpokladanou príčinou výrazného poklesu stavov losa na Slovensku a v strednej Európe bolo zdokonalenie strelných zbraní vo vzťahu k telesným rozmerom a špecifickým povahovým črtám tohto najväčšieho zástupcu z čeľade Cervidae. Pre losa je totiž charakteristická sebavedomá povaha; neuniká pred človekom ako srnec alebo jeleň.
Na našom území je v posledných decéniách los pozorovaný každoročne. Ide najmä o migrujúcich mladých jedincov zo severu. Prvé písomne zdokumentované pozorovanie losa na Slovensku od 17. storočia, je z apríla 1961, keď sa los pohyboval na južných svahov Nízkych Tatier, jeho trasa bola sledovaná a posledná správa o jeho pohybe je z oblasti Spišskej Novej Vsi z januára r. 1962. V poslednom decéniu boli vo viacerých regiónoch Slovenska pozorované losy jednotlivo alebo malé skupinky losov. Zaznamenané boli aj mikropopulácie losov v oblasti severného Slovenska. Zvyšujúce sa stavy losa v strednej Európe súvisia s jeho ochranou v Poľsku, vrátane zavedenia moratória na odstrel losa v roku 2001.
Populácia losa v Kampinoskom národnom parku sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 300 jedincov, pričom mladé losy migrujú a hľadajú nové teritóriá. V súvislosti s uvedeným sa v intraviláne Varšavy každý rok musí odchytiť okolo 15 zablúdených losov.
Los sa živí letorastami a kôrou drevín, ktoré nachádza vo svojom životnom prostredí. Tiež konzumuje vodné rastliny, plody a semená, byliny, trávy atď. Z pohľadu preferovanej potravy radíme losa do výživovej skupiny prežúvavcov selektujúcich koncentráty. Nazývajú sa aj ako ohryzovače, lebo si z dostupných potravových zdrojov – drevinovej, krovinovej aj bylinnej etáže vyberajú najmladšie najvýživnejšie časti, ktoré majú vysoký obsah metabolizovateľnej energie, dusíkatých látok a tuku a dosahujú aj dobrú stráviteľnosť.
Celý článok si môžete prečítať v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 29.
