Končiaci sa rok 2016 nebol pre slovenských potravinárov priaznivý. Uviedla to pre TASR pri bilancovaní toto roka riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Jarmila Halgašová.
Podfinancovanie potravinárskeho sektora sa podľa PKS stále viac prejavuje v znižovaní konkurencieschopnosti domácich potravinárov. Dokumentuje to vývoj pasívneho obchodného salda s potravinami, ktoré v tomto roku smeruje k hranici 1,5 miliardy eur, čím opäť prelomí historické maximum.
"Slovenské potravinárstvo vykazuje klesajúcu konkurencieschopnosť a vo viacerých ukazovateľoch sa ocitlo na chvoste štatistík členských štátov EÚ. Podiel na tom má aj spôsob, akým vláda naložila s kľúčovým zdrojom podpory potravinárskeho priemyslu – dotáciami z Programu rozvoja vidieka. To, že ešte pred parlamentnými voľbami zazmluvnila viac ako 90 % disponibilných finančných prostriedkov určených na celé obdobie rokov 2014 až 2020, nepriaznivo ovplyvní nielen potravinárov, ale aj poľnohospodárov. Vážne sú však aj otázky týkajúce sa transparentnosti rozdeľovania týchto prostriedkov," povedal prezident PKS Daniel Poturnay.
PKS oceňuje zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na vybrané kategórie potravín, ktoré je platné od 1. januára 2016. Táto znížená sadzba aj vďaka dohode medzi dodávateľmi potravín a obchodnými reťazcami sa premietla do konečných cien potravín na pulte v prospech spotrebiteľa a vytvorila priestor pre rast domáceho odbytu a zníženie nákupnej turistiky. PKS zastáva názor, že priaznivý vývoj slovenskej ekonomiky umožní znížiť sadzbu DPH na 10 % na všetky potraviny.
Na potravinárstvo však nepriaznivo vplýva rastúce administratívne a daňové zaťaženie a pribúdajúce povinnosti podnikateľov. Napríklad nový zákon o odpadoch ako jedno z takých opatrení vytvoril v tomto roku dodatočné náklady osem- až desaťnásobne vyššie, ako to bolo v predchádzajúcom období. PKS pritom na očakávaný nepriaznivý dosah zákona vopred upozorňovala. Podobne avizované zníženie dane z príjmu právnických osôb o 1 percentuálny bod je len kozmetickou úpravou pri súčasnom sprísnení účtovnej a daňovej legislatívy.
"Rastúce administratívne, daňové a odvodové zaťaženie podnikateľov najťažšie dopadá na malé a stredné podniky, medzi ktoré patrí aj väčšina potravinárskeho priemyslu. Zároveň treba každé opatrenie dôsledne zhodnotiť z toho pohľadu, že zaťažuje iba domácich podnikateľov a konkurenčnú výhodu získavajú tak dovozcovia, ako aj obchodníci v okolitých krajinách v rámci nákupnej turistiky," upozornil Poturnay.
PKS oceňuje posun diskusie o neprimeraných praktikách v dodávateľsko–odberateľských vzťahoch s obchodnými reťazcami na úroveň EÚ. Možno očakávať, že riešenie tejto problematiky bude dlhodobou úlohou, nakoľko niektoré významné členské štáty európsku legislatívu nepovažujú za potrebnú. PKS však považuje za dôležité, aby sa diskusia sústredila najmä na vzťahy medzi spracovateľským potravinárskym priemyslom a obchodnými systémami a upustilo sa od akcentovania postavenia poľnohospodárov, ktorých vzťahy s obchodníkmi sú z hľadiska ich podielu marginálne.
(tasr)
