Súčasné poľnohospodárstvo využíva na produkciu len niekoľko vysoko výkonných unifikovaných odrôd rastlín a plemien zvierat. Odhaduje sa, že ľudstvo pre svoju výživu na Zemi vystačí s 10 poľnohospodárskymi plodinami, čo je asi 0,5 percent zo všetkých, ktoré v histórii ľudstva boli kultivované. Z 50 000 známych druhov cicavcov a vtákov sa v poľnohospodárstve využíva asi len 35.
Unifikácia odrôd rastlín a plemien zvierat znižuje biodiverzitu a zvyšuje riziko zlyhania globalizovaného poľnohospodárstva následkom klimatických, epidemických a iných vplyvov. V súčasnosti možno toto riziko považovať za také vysoké, že priamo ohrozuje potravinovú bezpečnosť ľudstva. Význam pôvodných domorodých plemien je nesmierny, a to nielen pre naše prežitie v budúcnosti, ale aj pre kvalitu nášho života v súčasnosti.
Diverzita (rozmanitosť) genofondu hospodárskych zvierat (HZ) je základným zdrojom genetickej variability a predpokladom pre šľachtenie. Genetická variabilita neutralizuje inbrednú depresiu, zvyšuje celkovú fitness (biologickú zdatnosť) a udržuje populáciu v kondícii pre prispôsobenie sa zmeneným životným podmienkam.
Pojem biodiverzita bol pôvodne chápaný ako rozmanitosť divo žijúcich rastlín a živočíchov, v súčasnosti sa študuje biodiverzita, resp. agrobiodiverzita, tiež u poľnohospodárskych plodín a plemien zvierat. Svetová populácia HZ zahŕňa široké spektrum plemien. Plemeno je v najširšom slova zmysle skupina zvierat vyšľachtená človekom, ktorá sa odlišuje od iných skupín zvierat toho istého druhu. Konkrétne to znamená, že plemeno by sa od ostatných plemien malo líšiť v zásadných hospodársky dôležitých znakoch (napr. veľkosť tela, rezistencia voči záťažiam, frekvencia génov, heteróza a kombinačná schopnosť pri krížení, krvné skupiny...).
Existuje veľa metód klasifikácie plemien HZ. Prvý a najznámejší je popis plemien v Masonovom Svetovom slovníku plemien, typov a odrôd hospodárskych zvierat (Mason, World Dictionary of Livestock Breeds, Types and Varieties, 1951).
Celý článok je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 49.
