Rozpočtový rámec Európskej únie na obdobie 2014-2020 mohol byť lepší, ale vytvára priestor pre nevyhnutné investície na hospodársky rozvoj krajín EÚ. Uviedol predseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Schulz po dnešnom schválení dlhodobého rozpočtu EÚ.
"Dostupné sumy z viacročného finančného rámca nie sú zďaleka dokonalé. Ambicióznejší rozpočet by mal vyššie sumy pre lepšie využitie hospodárskeho oživenie a tvorbu pracovných miest," konštatoval Schulz po hlasovaní v EP. Spresnil však, že eurorozpočet vytvára potrebné fondy, ktoré už od 1. januára 2014 umožnia investície do všetkých potrebných oblastí, od boja proti nezamestnanosti mladých až po podporu poľnohospodárstva.
Slovenský europoslanec Sergej Kozlík (HZDS) pripomenul, že je veľmi dôležité, že sa EP a Rada konečne dohodli a schválili 960 miliárd eur v rámci záväzkov a takmer 910 miliárd v rámci výdavkov na nasledujúce rozpočtové obdobie.
Kozlík upozornil, že nový viacročný finančný rámec je v znamení zníženia finančných prostriedkov v absolútnom vyjadrení o 3,7 % voči predchádzajúcemu obdobiu.
"Na druhej strane sú už členské krajiny poučené a pevne verím, že budú expresne čerpať eurofondy, čím rýchlejšie, tým lepšie, že budú ich programy efektívne," povedal Kozlík.
Europoslanec pripomenul, že politickým zámerom EÚ je venovať čo najviac prostriedkov na rast a zamestnanosť a tiež na projekty na podporu malých a stredných podnikov. V rámci balíka na rozvoj infraštruktúry podľa neho platí, že krajiny alebo oblasti s menším potenciálom ako 75 % HDP priemeru EÚ budú môcť čerpať viac financií ako tie výkonnejšie regióny a štáty.
Slovenská europoslankyňa Monika Smolková (Smer-SD) uviedla, že schválenie finančnej perspektívy je dobrou správou pre Slovensko, nakoľko krajina dostane viac finančných prostriedkov z eurorozpočtu ako v predošlom období aj napriek tomu, že rozpočet EÚ ako taký sa "stenčí" o 35 miliárd eur.
Smolková povedala, že viacročný finančný rámec sa nerodil ľahko, a spresnila, že Rada zoškrtala pôvodný návrh Európskej komisie, s ktorým EP súhlasil, pričom sa škrty dotkli najmä oblastí pre mládež či vedu a výskum.
"To sú oblasti, kde je EÚ najviac viditeľná, najmä u mladej generácie. S tým Európsky parlament nemohol súhlasiť, ak chceme plniť ciele stratégie Európa 2020," pripomenula Smolková.
Kompromis, ktorý sa nakoniec po mnohých rokovaniach zrodil medzi inštitúciami EÚ, je podľa nej dobrý a umožní aj Slovensku, aby už od januára 2014 mohlo začať čerpanie finančných prostriedkov tak, ako si to naplánovalo.
(tasr)
