Odchod Spojeného kráľovstva z EÚ a s tým súvisiaca nová podoba dlhodobého rozpočtu Únie na roky 2021-2027 by mali mať len minimálny vplyv z hľadiska zdrojov pre slovenské poľnohospodárstvo. Uviedli vo štvrtok po spoločných konzultáciách na pôde Európskej komisie (EK) predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho a podpredseda EK Maroš Šefčovič.
Podľa Šefčoviča išlo o konzultácie "na poslednú chvíľu", lebo eurokomisia na budúci týždeň predloží legislatívne návrhy týkajúce sa rozpočtových obálok pre kohéznu a poľnohospodársku politiku. Upozornil, že bude dôležité, koľko prostriedkov EÚ plánuje dať na priame platby, ako budú rozdelené a koľko pôjde na rozvoj vidieka.
"Pre mňa bolo dôležité vypočuť si, aké sú priority slovenských poľnohospodárov, aby som to mohol využiť pri posledných diskusiách," uviedol Šefčovič. Zdôraznil, že eurokomisia bude na podobe dlhodobého rozpočtu pracovať aj cez víkend a zostávajúci čas chce využiť na rokovania s komisárom pre rozpočet Güntherom Oettingerom aj s komisárom pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Philom Hoganom.
Macho dodal, že konzultácie so Šefčovičom SPPK vníma ako ukončenie širšej série rokovaní, keď sa v priebehu týždňa stretli aj s dvoma najvyššími ústavnými činiteľmi SR, pričom hlavnou témou bola spoločná poľnohospodárska politika EÚ po roku 2020. Podľa jeho slov slovenský agrosektor presne pomenoval veci, ktoré farmárov najviac trápia a vyjadril nádej, že eurokomisia to zohľadní.
"Hlavne sme sa dotkli témy nekrátenia rozpočtu pre Slovensko čo sa týka dotácií. Tam vyzeráme veľmi dobre vzhľadom na konvergenciu. Dotkli sme sa otázky zastropovania, to je veľmi citlivá a dôležitá téma pre Slovensko a názory sme si vymenili aj na citlivé komodity. To znamená viazané platby na špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu," opísal situáciu Macho.
Slovenský eurokomisár priznal, že sa hľadá spôsob, ako minimalizovať negatívny vplyv brexitu na rozpočet EÚ tak, aby to malo čo najnižší dosah pre slovenských poľnohospodárov. Ocenil, že na Slovensku je snaha, aby priame platby a finančná podpora išli v prospech aktívnych farmárov, ktorí naozaj pracujú na farme, zveľaďujú pôdu a zamestnávajú ľudí. Tento prístup podľa jeho slov našiel v EK pochopenie a teraz je na slovenskej vláde, aby stanovila rámcové podmienky na definíciu aktívneho farmára.
Podľa Šefčoviča eurokomisár Hogan má pochopenie aj pre stropovanie priamych platieb pre farmárov na Slovensku, kde naša strana trvá na princípe dobrovoľnosti. Dodal, že Hogan vie, že Slovensko je jedna z troch členských krajín Únie, kde je historicky dané, že máme väčšinu veľkých fariem.
Stropovanie priamych platieb môže znamenať diskrimináciu veľkých farmárov a viesť k deleniu fariem a brzdeniu ich rozvoja.
"Tu chceme hľadať kompromis medzi návrhom komisie nepodporovať len veľké farmy a špecifikom Slovenska, kde je tých veľkých fariem najviac. Ako riešenie sa javí započítavanie nákladov na zamestnanosť, na prácu a v konečnom dôsledku by to malo pomôcť našim farmárom," skonštatoval Šefčovič.
Slovensko sa v priamych platbách blíži k priemeru EÚ, čo podľa predsedu SPPK z hľadiska dosahov dlhodobého rozpočtu pomôže slovenským farmárom a určité škrty pre agrosektor by nemali byť pre Slovákov až také citeľné. Macho zdôraznil, že nemenej dôležitou témou sú národné podpory pre poľnohospodárov zo strany jednotlivých členských štátov. Tu SR presadzuje istú vyváženosť v európskom meradle, lebo ak bohatšie krajiny Únie dajú viac zdrojov pre agrosektor ako menej rozvinuté krajiny, dochádza k znevýhodneniu a nižšej konkurencieschopnosti farmárov z chudobnejších krajín.
"Pre väčšinu slovenských poľnohospodárov je však dôležité zadefinovať pojem aktívneho farmára. V národnej pozícii by malo byť jasné, že je to farmár, ktorý zamestnáva, obrába pôdu a prináša na vidiek pridanú hodnotu," spresnil Macho.
(tasr)
