Signalizačná správa
Rýchly začiatok kvitnutia repky a priaznivé teplé počasie sú faktormi rýchleho nástupu šešuľových škodcov. Ide o krytonosa šešuľového, ktorý je najmenším z krytonosov na repke. Druhým je byľomor kelový, ktorého výskyt podporuje teplé a suché počasie bez vetra.
Krytonos šešuľový
S tvorbou prvých šešúľ začal aj nálet krytonosa šešuľového. Imágo má veľkosť 2,5 až 3 mm, larva je o niečo väčšia 3 až 4,5 mm. Prezimujú chrobáky a na porastoch sa objavujú na začiatku kvitnutia repky. Prelet na repku podporuje teplé počasie v období kvitnutia repky. Samičky po krátkom úživnom žere kladú po jednom vajíčku do mladých šešúľ. Na tento účel vyhrýzajú do šešúľ otvory, ktoré neskôr zacelia. Larvy sa liahnu asi po týždni. Jedna larva zničí asi štvrtinu semien v šešuli. Po mesiaci opúšťajú šešule a následne zalezú do pôdy, kde sa zakuklia a nové chrobáky sa vyliahnu v auguste. Má jednu generáciu do roka. Krytonosy majú množstvo prirodzených nepriateľov, ktorých treba chrániť cieleným používaním insekticídov. Účinná metóda je využitie kapustovitých rastlín na okrajoch porastov, ktoré skôr rozkvitnú, krytonosy do nich naletia a týmto spôsobom sú uchránené parazitoidy, ktoré potom letia do samotného porastu a napádajú zostatok krytonosov.
Byľomor kelový
Imága sú malé komáriky s veľkosťou 1,2-1,5 mm. Larvy sú drobné, belavé a bezhlavé. Byľomor prezimuje v štádiu kukly tesne pod povrchom pôdy, časť kukiel zostáva v pôde až 5 rokov. Ohrozené sú porasty v blízkosti do 500 m od minuloročného pestovania repky. Denné teploty pod 15ºC výrazne obmedzujú škodlivosť, naopak výskyt podporuje horúce a suché počasie bez vetra. Dlhšie obdobie tropických horúčav a sucha poškodenie veľmi zvyšuje. Larvy sa liahnu pri teplote pôdy 15-20ºC. Prvé dospelce vylietajú v máji v ranných a dopoludňajších hodinách. Žijú len 1 až 3 dni, pričom neprijímajú potravu. Škodca má 1 – 6 generácií do roka. Samičky kladú niekoľko desiatok vajíčok do šešúľ všetkých veľkostí, uprednostňujú veľkosť do 3 cm. Do jednej šešule môže klásť aj niekoľko samičiek a počet vyliahnutých lariev v jednej šešuli môže narásť až do stovky. Larvy sa živia vyciciavaním vnútorných stien šešúľ a semien, čím spôsobujú usychanie a pukanie šešúľ. Vyvinuté larvy padajú na zem, zakuklia sa a imága druhej generácie dokážu poškodiť šešule v júni. Byľomor je slabý letec, preto je účinná priestorová izolácia. Dá sa zameniť s parazitickým hmyzom, ktorý má zašpicatený zadoček, trhavé pohyby a pri kladení vysúva kladielko za telo, byľomor pod telo. Paraziti dokážu zničiť až 70 % lariev byľomora. Veľký význam má obrábanie pôdy najmenej do hĺbky 10 cm, pri ktorom sa kukly zaorú.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
