Ide o škodlivé organizmy hubového či bakteriálneho pôvodu. Hniloby sú podporované nepravidelným prísunom vody (zrážky, závlaha), zatiaľ čo teplota ako faktor nie je taká rozhodujúca.
Mikroskopická huba Botrytis allii aj s inými príbuznými druhmi tohto rodu tvorí tzv. sivú krčkovú hnilobu, ktorá preniká do cibule vo fáze zaťahovania listov. Rastlinné pletivo cibule, keď ju skladujeme, mäkne a pomaly zahníva. Platí, že husto rastúce porasty cibuľovej zeleniny sú často silnejšie poškodené ako tie redšie. Typickým príznakom prítomnosti húb je sivé mycélium a čierne skleróciá. Príznaky sa prejavujú najmä na cibuliach počas skladovania.
Mikroskopická huba Sclerotium cepivorum spôsobuje tzv. bielu skleróciovú hnilobu, ktorej vyhovuje vlhšie a chladnejšie počasie (15 - 20 ºC). Poškodzuje cibuľu, pažítku, pór, šalotku a cesnak. Cesnak je rovnako citlivý alebo aj citlivejší ako cibuľa. Na infikovaných starších cibuľových rastlinách je spodok cibule pokrytý bielym mycéliom huby, na ktorom sa nachádzajú malé čierne skleróciá. Rastliny začínajú vädnúť a nikdy nedosiahnu normálnu veľkosť cibule. Sadenice jarnej cibule môžu byť napadnuté na jar a začiatkom leta, potom znova na jeseň, keď dosiahnu zrelosť. Sadenice jesennej cibule môžu byť napadnuté na jeseň a potom znova na jar, pred začiatkom vývoja cibule.
Rody mikroskopických húb Fusarium spp. vytvárajú tzv. fuzáriovú hnilobu, ktorej charakteristickým znakom sú na koreňoch a na báze cibúľ nahnité skupiny miest s belavým až ružovým povlakom. Sprevádzané je to aj žltnutím a vädnutím listov; na pozdĺžnom priereze je viditeľné vodnaté pletivo. Huba preniká do cibúľ prostredníctvom koreňových vláskov alebo mechanického poškodenia.
Baktérie Erwinia carotovora alebo Erwinia aroideae vytvárajú tzv. mokrú hnilobu cibúľ. Tieto baktérie prejdú do cibúľ pomocou drobných rán a poškodených miest. Najprv sa vytvárajú tmavé škvrny, pletivo cibule sa rozpadá. Cibule môžu pukať, hniť až sa zmenia do vodnatej slizkej masy.
Mikroskopická huba Alternaria porri spôsobuje tzv. alternáriovú škvrnitosť cibule, ktorá napáda najmä pór, ale aj cibuľu, pažítku či šalotku. Prvými príznakmi sú biele lézie na listoch a stonke. Za vlhkých podmienok sa huba vyvíja do eliptických fialových oblastí, ktoré sa rozširujú a majú žltkastý okraj. Na týchto miestach sa nachádzajú väčšie masy spór. Napadnuté listy sú skrútené a môžu odumrieť. Ochorenie je menej rozšírené v chladných miernych oblastiach Európy. Infekcie vznikajú najmä z infikovaných semien alebo zo zvyškov v pôde. Môžu byť napadnuté aj cibuľky, najmä na krčku, čo má za následok žltú až červenkastú vodnatú hnilobu.
Ako sa môžu tieto choroby prenášať? Prenos je možný prostredníctvom osiva, sadzačkou, napadnutými rastlinnými zvyškami a pôdou. V rámci ochranných opatrení odporúčame, aby sa pri pestovaní používalo zdravé osivo alebo sadzačky (prípadne morené). Rozdiely sú aj medzi odrodami. Cibuľa pestovaná zo sadzačky býva viac napadnutá ako cibuľa vypestovaná priamo zo semena. Aj rastlinné zvyšky z napadnutých cibúľ by sme nemali vracať priamo na pozemok, ale ich treba zničiť. Dodržiavanie osevného postupu s najmenej 4-ročným intervalom a primeraná hustota porastu sú veľmi podstatné. Využívanie hnojenia dusíkom treba obmedziť na minimum, pretože prehnojené porasty sú náchylnejšie na napadnutie!
Aby sme mohli obmedziť hnitie v skladových priestoroch, dôležité je zberať cibuľu v jej plnej zrelosti, keď poľahne asi 2/3 vňate (podľa možnosti za suchého počasia). Pri zbere (aj počas vegetácie pri obrábaní) by sme sa mali snažiť minimalizovať mechanické poškodenia. Po vybratí z pôdy cibuľu sušíme 5 - 10 dní a až potom odstránime vňať. Využiť môžeme aj umelé dosúšanie pri teplote 37 - 48 ºC. Odporúčame dosušenie počas niekoľkých dní aj po nákupe. Vykonať by sa malo dôkladné triedenie.
Napadnuté cibule by sa nemali uskladňovať. V skladových priestoroch by mala byť čo najnižšia teplota okolo 1 ºC a vzdušná vlhkosť 65 %. Ďalší proces triedenia vykonáme pri zistení hnitia počas skladovania.
Ing. MAROŠ LUČAJ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
