V niektorých domácnostiach si radi nakupujú vybrané druhy zelenín na zimné uskladnenie. Jednou z nich je aj cibuľa.
Hniloby všeobecne podporuje nepravidelný prísun vody, či už zrážok alebo závlahy, pričom teplota nie je až taká rozhodujúca. Pred naskladnením treba venovať pozornosť zdravotnému stavu a prípadnému poškodeniu hubami, prípadne aj škodcami.
Hnitie cibule býva najčastejšie hubového, prípadne bakteriálneho pôvodu. Jedným z nich sú tzv. krčkové hniloby spôsobované hubou Botrytis allii a inými príbuznými druhmi rodu Botrytis. Huba preniká do cibule vo fáze zaťahovania listov. Následne potom pletivo počas skladovania mäkne a zahníva. Nepríjemnou skutočnosťou je fakt, že na jeseň pri naskladňovaní je napadnutie ťažko zistiteľné. Pri silnom napadnutí môže dôjsť až k úplnému znehodnoteniu. Pre napadnutie a jeho intenzitu je rozhodujúca hustota porastu. Husté a bujne rastúce porasty bývajú nápadne silnejšie poškodené ako riedke porasty.
Druhým poškodením je tzv. fuzáriová hniloba spôsobovaná viacerými druhmi rodu Fusarium. V poraste sa napadnutie prejavuje žltnutím listov. Na koreňoch a na báze cibúľ sa objavujú nahnité miesta s bielym alebo bieloružovým povlakom. V skladoch na pozdĺžnom priereze sa objavuje vodnaté pletivo. Huba preniká do cibúľ cez koreňové vlásky alebo cez rôzne poškodenia.
Treťou hubou spôsobujúcou hnitie cibule je Sclerotium cepivorum, tzv. biela skleróciová hniloba. Významná je hlavne na cibuli a pažítke, najmä pri vlhkom a chladnom počasí. Optimálne teploty pre šírenie huby sú 15 – 20 °C. Napadnuté rastliny vädnú, pričom korene bývajú obalené bielym vatovitým mycéliom huby. Neskôr v ňom vznikajú čierne skleróciá, ktoré môžu v pôde prežívať až 10 rokov. Na kyslých pôdach sú škody vyššie.
Ďalšou možnosťou je napadnutie cibule baktériami Erwinia carotovora alebo Erwinia aroideae, ktoré spôsobujú mokrú hnilobu cibule. Baktérie prenikajú do cibúľ cez rôzne rany a poškodené miesta. Najprv sa tvoria tmavé škvrny. Neskôr sa pletivo postupne rozpadáva, cibule pukajú, hnijú a menia sa na vodnatú alebo slizkú masu.
Všeobecne sa všetci pôvodcovia prenášajú osivom, sadzačkou a napadnutými rastlinnými zvyškami, teda aj pôdou. Preto najdôležitejšou a aj najúčinnejšou ochranou sú preventívne opatrenia. Pri pestovaní treba používať iba zdravé osivo alebo sadzačky, prípadne morené. Značné rozdiely sú aj medzi odrodami. Cibuľa pestovaná zo sadzačky býva viac napadnutá ako cibuľa vypestovaná priamo zo semena. Rastlinné zvyšky z napadnutých cibúľ sa nesmú vracať priamo na pozemok, ale ich treba zneškodniť, napr. kompostovaním. Treba dodržiavať osevný postup s najmenej štvorročným intervalom a primeranú hustotu porastu. Hnojenie dusíkom obmedziť na minimum, pretože prehnojené porasty sú výrazne náchylnejšie na napadnutie. Všeobecne na obmedzenie hnitia v skladoch je nevyhnutné zberať cibuľu v plnej zrelosti, keď poľahnú asi dve tretiny vňate, podľa možnosti za suchého počasia.
Pri zbere (ale aj počas vegetácie pri obrábaní) treba minimalizovať mechanické poškodenia. Po vybratí zo zeme je vhodné cibuľu sušiť 5 - 10 dní a až potom odstraňovať vňať. Možné je aj umelé dosúšanie pri teplote 37 – 48 °C. Rovnako odporúčame dosušenie počas niekoľkých dní aj po nákupe zákazníkom. Dôležité je dôkladné triedenie, pričom napadnuté cibule sa nesmú uskladňovať. V sklade by mala byť čo najnižšia teplota, a to okolo 1 °C, a vzdušná vlhkosť okolo 65 %. Pri zistení hnitia počas skladovania treba vykonať ďalšie triedenie.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
