V signalizačnej správe si priblížime moníliové odumieranie kvetov a výhonkov (moníliovú hnilobu), ktorého pôvodcom je mikroskopická huba Monilia laxa. Kvôli premenlivému počasiu, počas ktorého sa striedajú teplé a suchšie periódy s tými chladnejšími a vlhkejšími, sa môže táto choroba prejaviť.
Hlavnými hostiteľmi sú rastliny rodu Prunus - čerešne, višne, marhule, mandle, broskyne a nektárinky, na ktorých dochádza k postupnému odumieraniu konárov. Monilia laxa po napadnutí kvetu prerastá cez bliznu, semenník a stopku do drevnej časti hostiteľskej rastliny. Na vznik infekcie kvetov je najnáchylnejšia marhuľa. Listy a letorasty vädnú až usychajú. Na dozrievajúcich plodoch pozorujeme mäkšie dohneda sfarbené oblasti. Typická je tvorba kruhových vankúšikov na ich povrchu, ktoré produkujú konídie mikroskopickej huby.
Napadnuté plody často opadávajú alebo dokonca mumifikujú (vysychajú a scvrkávajú sa) a visia ako tzv. múmie na hostiteľskej rastline. Šírenie mikroskopickej huby na plodoch je podmienené mechanickým poškodením (napr. vznikne obaľovačmi). Priebeh infekcie pokračuje cez plody a ich stopky cez konáre dovnútra koruny stromu. Vetvičky a konáre môžu byť napadnuté aj priamo cez poranenia. Na postihnutých miestach sa objavuje neskôr glejotok.
Ochorenie počas bežného priebehu počasia nemá epidemický charakter. Vznik nových infekcií s najväčšími poškodeniami pozorujeme tesne pred a počas kvitnutia. Daždivé chladné počasie sa pokladá za najvhodnejšie pre jeho rozvoj, ako aj dlhšie trvajúce teploty pod 12 ºC podporujú vznik nových infekcií. Mikroskopická huba prezimuje v mumifikovaných plodoch na hostiteľskej rastline vo forme mycélia, v napadnutých pletivách rastliny a cez pseudosklerócie v mumifikovaných plodoch na zemi. Na jar mycélium produkuje nové konídie a na zemi sa tvoria plodnice apotéciá, z ktorých sa uvoľňujú askospóry.
V rámci ochranných opatrení sa odporúča odstrániť všetky poškodené plody, najneskôr na jeseň po opade listov zo stromov, lebo prienik hubového ochorenia z týchto plodov pokračuje od koncov vetvičiek dovnútra koruny. A preto je pri reze dôležité odrezať suché konce konárov až po zdravé drevo. Preventívny účinok má správny výber vzdušných stanovíšť, vyrovnaná výživa, presvetľovanie koruny a výber odolných odrôd. Ošetrenie sa odporúča iba na náchylných odrodách a za daždivého počasia, najmä v období kvitnutia. Hlavné je sledovať začiatok kvitnutia.
V rámci chemickej ochrany rastlín môžeme použiť prípravky na ochranu rastlín (fungicídy): Abilis Ultra, Horizon 250 EW, Lynx, Ornament 250 EW (účinná látka tebuconazol); Airone SC, Badge WG, Coprantol Duo (copper hydroxid a copper oxychlorid); Kenja, Kryor, Zenby (isofetamid); Sercadis (fluxapyroxad); Signum (boscalid a pyraclostrobin) aj v malospotrebiteľskom balení (MB) - dostupný; Zato 50 WG, Magnicur Core, Triflo 500 (trifloxystrobin); Prolectus, Teldor 500 SC aj v MB dostupné a Magnicur Quick iba v MB (fenpyrazamin); Cypronil 62,5 WG, Switch 62,5 WG (cyprodinil a fludioxonil); Serenade Aso (účinná zložka Bacillus amyloliquefaciens kmeň QST 713) aj v MB dostupný; Luna Experience (fluopyram a tebuconazol); Belanty (mefentrifluconazol) aj v MB dostupný.
Na chemickú ochranu voči byľomorovi ostružinovému, o ktorom sme písali pred týždňom, sú povolené nasledujúce prípravky na ochranu rastlín (insekticídy) - Alphamiprid 20 SP, Gazelle, Kachikoma, Mospilan 20 SP, AcetGuard (acetamiprid), ktoré sa aplikujú podľa signalizácie, najneskôr v rastovej fáze konca vývoju kvetenstva (BBCH 59) alebo po zbere.
Pri použití menovaných prípravkov je nevyhnutné dodržať pokyny pre aplikáciu uvedené na etikete konkrétneho prípravku na ochranu rastlín!
Ing. MAROŠ LUČAJ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
