Jedným z prvých ochorení, ktoré sa v priebehu pestovateľskej sezóny viniča hroznorodého objavujú je čierna škvrnitosť viniča (Phomopsis viticola). Okrem viniča hroznorodého sa huba môže vyskytnúť aj na amerických druhoch viniča. V súčasnosti je patogén rozšírený vo všetkých oblastiach pestovania viniča.
Prvé príznaky napadnutia môžete spozorovať už na jar. Na listovej čepeli sú prítomné malé svetlozelené alebo chlorotické nepravidelné až okrúhle škvrny, ktoré majú tmavý stred. Pozdĺž žilnatiny a na listových stopkách môžu byť prítomné tmavohnedé až čierne nekrotické škvrny.
Časti listov, ktoré sú napadnuté žltnú a neskôr postupne hnednú. Najčastejšie bývajú napadnuté listy v bazálnej časti výhonov, pričom typické škvrny sa neskôr môžu objaviť aj na výhonoch. Symptomatické môžu byť aj stopky strapcov a bobule, na ktorých sa objavuje čierna škvrnitosť. Okrem toho môžu stopky zahnívať, lámať sa a strapce opadávať, čo negatívne ovplyvňuje výšku úrody bobúľ. Letorasty sú náchylné na infekciu od ich objavenia sa, až po vytvorenie bobúľ veľkosti hrachu. Čierna škvrnitosť sa môže rozšíriť aj na odumreté výhony viniča.
Na to, aby sa patogén mohol v prostredí šíriť, potrebuje vhodné podmienky. Hube na jar vyhovujú výdatnejšie dažďové zrážky, v rokoch so suchou jarou nemá choroba veľký hospodársky význam. Ak sa počas kvitnutia objavujú početné zrážky, môže dôjsť k infekcii kvetov. V takomto prípade sa v čase zberu môže huba rozšíriť na bobule, na ktorých sa tvoria zväčšujúce sa svetlohnedé škvrny, ktoré sa neskôr sfarbujú do tmava.
Jedným z účinných opatrení proti šíreniu čiernej škvrnitosti viniča je aj odstraňovanie a následná dôsledná likvidácia napadnutých, resp. podozrivých výhonov. Pri reze viniča je potrebné mŕtve a uschnuté drevo odstraňovať. Patogén sa môže šíriť aj pomocou množiteľského materiálu, preto je veľmi dôležité nakupovať iba zdravý množiteľský materiál. Keďže ide o hubu, je možné vykonávať ochranu aj pomocou fungicídnych prípravkov na ochranu rastlín. Tie by sa však mali aplikovať preventívne, a to v prípade, že sú priaznivé podmienky pre vznik a šírenie choroby. V našich podmienkach však nie sú registrované. Ďalšou možnosťou je pestovania rezistentných odrôd, ktorými sú Rulandské modré, Rulandské šedé, Rulandské biele a Rizling rýnsky.
Ing. IVANA BUGRIOVÁ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
