Pri dlhšom skladovaní cibúľ sa každý určite stretol s ich postupným znehodnotením, najmä hnilobami, ktoré podporuje nepravidelný prísun vody, či už zrážok alebo závlahy. Teplota nie je až takým rozhodujúcim faktorom.
Pred naskladnením je dôležité venovať pozornosť zdravotnému stavu a prípadnému poškodeniu mikroskopickými hubami alebo inými škodlivými organizmami. Proces hnitia cibule je väčšinou hubového alebo bakteriálneho pôvodu.
Sivú krčkovú hnilobu spôsobuje mikroskopická huba Botrytis allii aj s inými príbuznými druhmi rodu Botrytis. V Európe je hubové ochorenie prenášané semenami. Huba preniká do cibule vo fáze zaťahovania listov. Pletivo počas skladovania postupne mäkne a zahníva. Na jeseň pri naskladňovaní je napadnutie ťažko zistiteľné. V prípade silného napadnutia môže dôjsť až k úplnému znehodnoteniu úrody. Hustota porastu je rozhodujúca pre napadnutie a intenzitu, a teda husto rastúce porasty sú silnejšie poškodené ako riedke porasty. Dobre viditeľné príznaky sú čierne skleróciá a sivá pleseň na skladovanej cibuľovej zelenine. V rámci chemickej ochrany sú povolené prípravky:
Botrytídu listov spôsobujú rody mikroskopických húb Botrytis spp. Príznaky sa prejavia zmenou farby, vädnutím, hnilobou až následným odumretím rastliny. Sprevádzané sú aj postupným odumieraním listov. V rámci chemickej ochrany sú povolené prípravky:
Bielu skleróciovú hnilobu spôsobuje mikroskopická huba Sclerotium cepivorum. Hnitie cibuľovej zeleniny je viditeľné hlavne na cibuli a pažítke (počas vlhkého a chladného počasia). Pre šírenie sú optimálne teploty 15 – 20 ºC. Napadnuté rastliny vädnú, korene bývajú obalené bielym vatovitým mycéliom huby. Neskôr v ňom vznikajú čierne skleróciá, ktoré v pôde môžu prežiť aj vyše roka. Na kyslých pôdach sú škody vyššie.
Fuzáriovú hnilobu spôsobujú rody mikroskopických húb Fusarium spp. V poraste cibuľovej zeleniny sa huba prejaví žltnutím listov. Na koreňoch a na báze cibúľ môžeme vidieť nahnité miesta s bielym alebo bieloružovým povlakom. V skladoch na pozdĺžnom priereze sa objavuje vodnaté pletivo. Huba preniká do cibúľ cez koreňové vlásky alebo mechanické poškodenia.
Všeobecne sú voči hubovým ochoreniam povolené prípravky:
Mokrú hnilobu spôsobujú baktérie Erwinia carotovora alebo Erwinia aroideae. Baktérie prenikajú do cibúľ prostredníctvom rán a poškodených miest. Najprv sa tvoria tmavé škvrny a neskôr sa pletivo rozpadáva. Cibule pukajú, hnijú a menia sa na vodnatú či slizkú masu.
Všeobecne platí, že všetci pôvodcovia sa prenášajú osivom, sadzačkou, napadnutými rastlinnými zvyškami a aj pôdou. Najúčinnejšou ochranou sú preventívne opatrenia. Pri pestovaní je dôležité používať zdravé osivo alebo sadzačky (poprípade morené). Rozdiely sú aj medzi odrodami. Cibuľa pestovaná zo sadzačky je zväčša viac napadnutá ako cibuľa vypestovaná priamo zo semena. Rastlinné zvyšky z napadnutých cibúľ by sa nemali vracať priamo na pozemok, ale ich treba zneškodniť (kompostovaním). Za podstatné sa považuje dodržiavať osevný postup s najmenej štvorročným intervalom a primeranú hustotu porastu. Hnojenie dusíkom je nevyhnutné obmedziť na minimum, keďže prehnojené porasty sú náchylnejšie na napadnutie. Aby sme obmedzili hnitie v skladoch, je potrebné zbierať cibuľu v plnej zrelosti, keď nám poľahne približne 2/3 vňate (podľa možnosti za suchého počasia). Pri zbere (aj počas vegetácie pri obrábaní) sa treba snažiť minimalizovať mechanické poškodenia. Po vybratí z pôdy cibuľu sušíme 5 - 10 dní a až potom odstránime vňať. Využiť môžeme umelé dosúšanie pri teplote 37 – 48 ºC. Odporúčame dosušenie počas niekoľkých dní aj po nákupe zákazníkom. Vhodné je vykonať dôkladné triedenie. Napadnuté cibule sa nesmú uskladňovať. V sklade by mala byť čo najnižšia teplota okolo 1 ºC a vzdušná vlhkosť okolo 65 %. Ďalšie triedenie vykonáme pri zistení hnitia počas skladovania.
Ing. MAROŠ LUČAJ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
