V podmienkach Slovenska sa zriedkavo objavuje škodca Trichoferus campestris (slovenské pomenovanie momentálne neexistuje), ktorý je pôvodne z východnej Ázie. Juhovýchodná časť európskeho Ruska potvrdila jeho prvý výskyt ešte v 80. rokoch 20. storočia. Zoznam hostiteľov je pomerne zaujímavý, škodca napáda morušu, jabloň, jarabinu, kozinec, gledíčiu, vŕbu, brezu, hrušku Pyrus pyrifolia, agát biely a papierovník.
Vajíčka, ktoré majú biele sfarbenie a sú jemne podlhovasté, sú približne 1,9 mm dlhé a 0,6 cm široké. Samičky ich kladú na kmene alebo väčšie konáre stromov, a to či už zdravých, oslabených, odumierajúcich alebo spílených jedincov.
Larva je žltkastobiela a má slabo vyvinuté nohy. Vniká do kôry, kde postupne vytvára chodbičky. Živí sa najmä drevom v blízkosti kambia, prežíva v suchom dreve, do ktorého sa zavŕtava. Kukla je rovnako ako vajíčka biela a podlhovastá, s charakteristickými priečnymi záhybmi na vrchole hlavy a ostrými tŕňmi na I. až VI. brušnom článku. Dospelec sa vyznačuje nepravidelným bodkovaním na hlave a dlhými tykadlami s dlhými riasami. Je aktívny v noci. Životný cyklus škodcu môže trvať aj viac rokov. Koniec júna až začiatok augusta je ideálnym obdobím na rojenie škodcu.
Na kmeňoch napadnutých hostiteľov si môžete všimnúť vstupné a výletové otvory, rovnako aj odlupujúcu sa kôru a vyvŕtané otvory na báze napadnutých stromov. Larvy vytvárajú tunely. Pri svojom vŕtaní chodbičiek ničia väčšinu kôry s výnimkou vrchnej vrstvy. K viditeľným príznakom napadnutia patrí aj zmena farby listov, ktoré žltnú a uvädajú.
Škodca sa postupne rozširuje aj do iných oblastí, ktoré boli doteraz známe ako bez výskytu, a to prirodzeným spôsobom alebo v dôsledku ľudskej činnosti (dovoz, resp. presun napadnutých hostiteľov z krajín s výskytom). Sú známe jeho výskyty aj v drevnom obalovom materiáli. V podmienkach Slovenska nie sú registrované žiadne prípravky na ochranu rastlín proti tomuto škodcovi.
Ing. IVANA BUGRIOVÁ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
