Najvýznamnejšou chorobou malín je tzv. odumieranie malín (Didymella applanata), ktorá postihuje iba maliny, pričom sa vyskytuje vo všetkých oblastiach ich pestovania.
S touto chorobou sa možno stretnúť najmä v starších a prehustených porastoch. Výrazné sú aj rozdiely v náchylnosti odrôd. Prvými príznakmi sú hnedé, rýchlo sa rozširujúce škvrny na listoch, najčastejšie na ich okrajoch alebo pri strednej žile. Neskôr uschýna aj stopka a list následne opadáva. Takmer súčasne sú napadnuté aj zelené výhonky, na ktorých vznikajú pozdĺžne fialové, postupne hnednúce škvrny najčastejšie okolo púčikov a v miestach, kde vyrastá listová stopka.
Škvrny sa rýchlo predlžujú a vytvárajú na výhonku dlhú elipsu. Škvrny vznikajú aj na báze jednoročných výhonkov. Koncom leta môže dôjsť na nich aj k praskaniu a odlupovaniu kôry. Stáva sa, že takto napadnuté výhonky už na jar nevypučia. V prípade, že vypučia, majú slabšie prírastky a neskôr, často práve v období pred zberom, aj tak usychajú. Na jeseň po zdrevnatení výhonkov sa škvrny akoby strácajú, pretože sú hnedej farby rovnako ako kôra.
Huba prezimuje na napadnutých výhonkoch. Na jar dozrievajú na týchto napadnutých výhonkoch ploché bodkovité plodničky huby, z ktorých sa uvoľňujú askospóry. Tie sú hlavným zdrojom jarných infekcií, ku ktorým dochádza už od apríla až do júna, pričom pre ich vznik je potrebné vlhkejšie a daždivejšie počasie. Naopak, prejavy ochorenia sú skoršie a silnejšie spolu s väčšími škodami počas teplého a suchého leta hlavne v čase pred zberom. Je to možné vysvetliť na základe požiadaviek malín na prostredie. Táto plodina ako typická lesná rastlina je prispôsobená tienenému prostrediu s pôdou bohatou na kyslý humus. Preto pestovanie malín na zásaditých pôdach a vystavených prudkému slnku niekedy nie je úspešné.
Základom ochrany je prevencia. Treba dbať na správny výber stanovišťa, jeho úpravu, širší spon, vyrovnané hnojenie, včasnú výmenu porastov a likvidáciu burín. Jesenné hnojenie organickými hnojivami, prípadne aj nastielanie pôdy počas vegetácie značne obmedzuje výskyt tejto choroby. Dôležitý je pravidelný rez a presvetľovanie maliniska. Silnejšie napadnuté výhonky je potrebné okamžite odstrániť. Z chemických prípravkov je povolený Signum s účinnými látkami boscalid + pyraclostrobin dostupný aj v malospotrebiteľskom balení, ktorý sa aplikuje pri výskyte prvých príznakov maximálne trikrát za sezónu.
Menej rozšírenou chorobou je hrdza maliny. Táto choroba, ktorej pôvodcom je priehradkovec malinový, sa vyskytuje iba na malinách vo všetkých oblastiach pestovania. Najčastejšie ju však možno vidieť v chladnejších polohách a na takých lokalitách, ktoré sú v blízkosti lesov.
Napáda iba malinové listy, na ktorých líci sa zo začiatku objavia drobné žlté bodky, postupne škvrny, ktoré sa zväčšujú a zasychajú. Na rube listu sa v mieste bodiek tvoria žltopomarančové až červenkasté kôpky spór. Neskoršie sa vedľa kôpok objavujú podobné vankúšiky, v ktorých vznikajú letné výtrusy pomarančovej farby. V druhej polovici leta možno nájsť na rube postihnutých listov skupiny zimných výtrusov, ktoré sú čiernohnedé s dlhou stopkou.
Napriek tomu, že sa táto choroba vyskytuje bežne a každý rok, jej hospodársky význam je nepatrný, preto netreba uvažovať o nijakých spôsoboch mechanickej a už vôbec nie chemickej ochrany.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
