„Pestovanie kukurice na siláž, správny termín zberu, výživa a kŕmenie, to všetko je komplex mnohých vzájomných interakcií, ktoré je potrebné pochopiť,“ uviedol na odbornom seminári spoločnosti Limagrain, ktorý sa konal v októbri 2025 v Hoteli TENIS vo Zvolene MVDr. Tomáš Mitrík, Ph.D. zo spoločnosti FEED LAB s.r.o.
Pozornosť v prednáške venoval okrem iného aj optimálnemu termínu zberu kukurice, s čím súvisí obsah sušiny. Ide o jednoduchý parameter z pohľadu dozrievania, treba si však zodpovedať aj otázku, ako stúpa obsah sušiny fyziologicky vo vývoji rastlín. Ak pestovateľ zberá kukuricu príliš skoro, v prípade nízkeho obsahu sušiny je riziko nežiadúceho odtoku silážnych štiav, pričom každých sto litrov silážnych štiav predstavuje 5 kg rozpustných živín. Ak to pestovateľovi z hľadiska zrelosti „ujde“, bude mať väčší obsah škrobu, ktorý má tiež vo výžive kravy svoje významné miesto, dôležité je však v akej forme je škrob. Ako zdôraznil MVDr. Mitrík, čím vyšší je obsah sušiny v zrne, tým je stráviteľnosť škrobu v silážnej kukurici nižšia. Z tohto pohľadu je optimum zberu silážnej kukurice v rozsahu od 30 do 35% sušiny a tento interval bol stanovený na základe merania a hodnotenia množstva vzoriek na viac ako 140 hybridoch v slovenských podmienkach. MVDr. Mitrík sa venoval aj niektorým aspektom a diskutabilným pohľadom na fermentačný proces. Častý neduh a chyba v interpretáciách je vytrhnutie fermentačných modelov z kontextu. Týka sa to napríklad baktérií mliečneho kvasenia. Podľa niektorých vyjadrení sa treba vyhýbať používaniu baktérií mliečneho kvasenia, ktoré sú heterofermentatívne, menovite Lactobacillus buchneri. Z pohľadu fermentačného procesu však majú svoje miesto a význam homofermentatívne aj heterofermentatívne baktérie. Homofermentatívne baktérie tvoria asi päťkrát viac kyseliny mliečnej ako octovej, množia sa rýchlo a majú svoje miesto v špecifických podmienkach a pri vlhkých silážach. Heterofermentatívne baktérie tvoria kyselinu mliečnu a octovú v pomere 1:1 a množia sa pomaly. Samostatne sú prakticky nepoužiteľné, ale to neznamená, že by sme nemohli využiť ich špecifické schopnosti. Sú spojené s premenou kyseliny mliečnej na kyselinu octovú a alkoholy (propandiol/propylénglykol a etanol). Čo sa týka vplyvu Lactobacillus buchneri, výsledky z poľnej štúdie (NASEM 2021), realizovanej na 39 farmách ukázali, že nemá žiadny negatívny vplyv na príjem sušiny alebo produkciu mlieka. MVDr. Mitrík sa dotkol aj témy propandiolu, ktorý sa tvorí pri heterofermentatívnom mliečnom kvasení a ako preukázal, obavy z tohto alkoholu nie sú namieste, nakoľko ide o energetickú substanciu, ktorá sa navyše bežne používa aj v potravinárskom priemysle či farmakológii a v organizme kravy sa rýchlo metabolizuje ako zdroj energie.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
