Byľomor a plodomor hruškový sú isto u ovocinárov známymi, ale predsa nie bežnými škodcami, preto aj patria medzi menej významných škodcov hrušiek.
Byľomora hruškového možno najčastejšie nájsť v ovocných škôlkach. Na rodiacich stromoch sa objavuje dosť často, ale spôsobené škody bývajú nepatrné. Larvy poškodzujú cicaním ešte zvinuté okraje hruškových listov, ktoré tým hrubnú a stáčajú sa po dĺžke. Niekedy sa aj sfarbujú do ružova alebo do žlta. Okraje listov nakoniec černejú a usychajú.
Byľomor je maličký červenkastý komárik, ktorý sa liahne skoro na jar. Samičky vyhľadávajú vyvíjajúce sa letorasty hrušiek a na listovú čepeľ kladú množstvo vajíčok. O niekoľko dní sa liahnu žltobiele larvičky podobné malým červíkom, ktoré sa usadia pri okraji rastúcich listov. Neskôr ich možno nájsť v skrútených okrajoch listov. Dospelé larvy opúšťajú zvinuté listy a padajú na zem, kde sa plytko zakukľujú v žltkastých kokónikoch. Silnejšie premnoženie byľomora je celkom výnimočné a lokálne. Intenzitu výskytu nie je možné predpovedať, preto nemožno uvažovať o prevencii. Robiť chemickú ochranu až pri výskyte škodcu je neúčelné, pretože škody sa nimi neodstránia.
Plodomor hruškový napáda okrem hrušiek aj iné druhy ovocia. Je pomerne dosť rozšírený, avšak škody sa objavujú iba lokálne. Prvé poškodenia sú viditeľné skoro po odkvitnutí stromov, keď sa rastúce plody začínajú charakteristickým spôsobom znetvorovať. Pri kališnej jamke zdurejú a neskôr černejú a opadávajú. Na reze je takýto plod vyžratý, čierny a niekedy sú v ňom žltobiele larvičky pripomínajúce červíky. Komáriky plodomora sa po prezimovaní liahnu z kokónikov v pôde skoro na jar v období pred kvitnutím hrušiek. Samičky kladú niekoľko desiatok podlhovastých priesvitných vajíčok do ešte zavretých hruškových pukov priamo na kvetné orgány - piestik a tyčinky. Onedlho sa liahnu larvičky, ktoré prenikajú do vyvíjajúcich sa jaderníkov opelených kvetov a v nich cicajú. Tým sa plody znetvorujú, pretože jaderníky sú prakticky zničené a vo vnútri čierne. Dospelé larvy opúšťajú plody a padajú na zem, do ktorej sa plytko zavrtávajú, kde sa v kokóniku zakukľujú. Tento škodca býva silne napádaný parazitmi, preto je jeho silný výskyt veľmi výnimočný a lokálny. Z toho dôvodu nie je možná preventívna ochrana, ale iba následný zber opadaných plodov. S chemickou ochranou proti uvedeným škodcom netreba osobitne uvažovať. Ich početnosť je dostatočne regulovaná insekticídmi cielene použitými proti iným oveľa vážnejším škodcom.
Ing. STANISLA BAROK, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
