Napriek škodám, ktoré vlk spôsobuje, ho vidiecke obyvateľstvo považovalo za normálnu súčasť života - "veď tu vždy bol". Platilo to však len dovtedy, kým boli stavy vlka regulované a chovateľom nevznikali nadmerné ekonomické, ako aj nefinančné škody, čiže negatívne pocity v dôsledku zranení alebo zabití obľúbených domácich zvierat alebo aj kvôli výskytu vlkov v blízkosti obydlí, keďže postupne strácajú rešpekt pred človekom.
Kým do 70. rokov 20. storočia žil vlk len vo východnej časti Slovenska, v posledných rokoch sa výrazne rozšíril aj smerom na západ a juh. Napriek tomu, že vlk na Slovensku bol vždy lovený, nikdy nebol vyhubený ako tomu bolo v mnohých krajinách Európy. Horské oblasti západných Karpát poskytovali vlkom dobré životné podmienky v minulosti a poskytujú ich aj dnes. Vychádzajúc zo štatistiky, za obdobie rokov 1968 - 2017 bolo na Slovensku ulovených 4 089 vlkov. To znamená v priemere 82 vlkov ročne, čo pre vytvorenie predstavy zodpovedá 1,36 vlka na 1 000 km2. Kým v rokoch 1968 - 1977 bolo lovených v priemere 39 vlkov na Slovensku ročne, v rokoch 2008 - 2017 vzrástol v dôsledku zvýšeného stavu vlkov aj priemerný ročný lov, a to na 90 vlkov. Kombinácia priaznivých biotopov a vysokých stavov raticovej zveri - potravy vlkov, spolu s ochranou vlka po väčšiu časť roka, teda od 16. 1. do 31. 10., zabezpečovali stabilnú vlčiu populáciu.
Pokiaľ ide o lov vlka, Slovensko malo výnimku z predpisov Európskej únie - smernice Rady č. 92/43/EHS z roku 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín...
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 12.
