Slintačka a krívačka - nákazlivá vírusová choroba domácich a voľne žijúcich párnokopytníkov, najmä hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných sa vyskytuje na celom svete. V súčasnosti sa endemicky (v určitých oblastiach) vyskytuje v Afrike, Ázii, na Blízkom Východe a v Južnej Amerike. V Európe bola epizootologická situácia komplikovaná najmä v rokoch 1951 až 1952.
Prvé ohniská slintačky a krívačky boli v tom čase potvrdené v oblasti Porýnia, pričom vírus sa následne rozšíril do celej Európy a začala sa vykonávať plošná vakcinácia dobytka.
„Niekoľko vakcinačných kampaní bolo vykonaných aj v oblastiach Blízkeho východu a v Turecku, ktoré zohrávali významnú úlohu pri šírení vírusu slintačky a krívačky do Európy. Pri eliminácii nákazy v Európe boli v tom čase použité dve stratégie. Prvá stratégia bola zameraná na dôslednú kontrolu importu a exportu zvierat a produktov živočíšneho pôvodu, zákaz vakcinácie vnímavých druhov zvierat a použitie metódy stamping-out, čo je likvidácia všetkých vnímavých zvierat v ohnisku nákazy v prípade potvrdenia vírusu. Druhou stratégiou bola plošná vakcinácia vnímavých druhov zvierat,“ konštatovala prof. MVDr. Anna Ondrejková, PhD., vedúca Katedry epizootológie, parazitológie a ochrany spoločného zdravia na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, ktorá bola hosťom niekoľkých televíznych spravodajských blokov, kde informovala o tomto ochorení.
Ako však podotkla, stratégia plošnej vakcinácie vnímavých druhov zvierat sa ukázala ako ekonomicky neúnosná. Zároveň sa zistilo, že u vakcinovaných zvierat, aj keď neboli zistené žiadne klinické príznaky, sa vírus mohol vylučovať do vonkajšieho prostredia. A tak, po dôkladnej epizootologickej analýze, Európska únia rozhodnutím komisie č.90/423/EC z 24. júna 1990, vakcináciu zakázala. Od 1. januára 1992 je vakcinácia proti vírusu slintačky a krívačky zakázaná. Je možné použiť núdzovú vakcináciu pri vzniku ohniska, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu, ale len so súhlasom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.
Po tomto období bolo potvrdených niekoľko sporadických ohnísk. V roku 2001 vypukla epizoócia slintačky a krívačky vo Veľkej Británii a v štátoch západnej Európy; potvrdených bolo viac ako dvetisíc ohnísk nákazy. V súčasnosti ako členská krajina EÚ uplatňujeme dohodnuté postupy eliminácie choroby, ktorá podlieha hláseniu. Prioritou je, aby nedošlo k jej rozšíreniu.
Ako uviedla prof. Anna Ondrejková, inkubačná doba slintačky a krívačky trvá od 2 do 14 dní. Pri dobytku je to 2 - 5 dní, pri ošípaných 4 - 9 dní a pri ovciach a kozách o niečo dlhšie. Prvým klinickým príznakom je horúčka a pokles mliečnej produkcie, vezikuly sa objavujú v priebehu niekoľkých hodín. Pri ovciach a kozách je prvým klinickým príznakom krívanie, chorobný proces je lokalizovaný na končatinách v oblasti korunky a v medzipaznechtovom priestore, podobne ako pri ošípaných.
Kľúčovou otázkou pre epizootológov stále zostáva, odkiaľ sa vírus slintačky a krívačky do maďarského Kisbajcsu dostal. Výsledky epizootologického šetrenia budú nesmierne významné nielen pre nás, ale pre celú EÚ. Slintačka a krívačka spôsobila vážny zásah do ľudskej psychiky, nielen chovateľov. Veterinári rovnako ako farmári sa musia vyrovnať s tým, že proti svojej vôli musia siahnuť zvieratám na život.
