Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v piatok schválili rokovaciu pozíciu EP k reforme poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2022, ktorá sa týka previazania agrosektoru na zelené ciele, zvýšenia sociálnych práv pracujúcich, pomocných schém pre mladých ekologických farmárov, štedrejšieho minimálneho príjmu poľnohospodárov či zastropovanie priamych platieb na 100.000 hektárov. Podľa niektorých slovenských europoslancov to však nie je krok dopredu, ale zlyhanie ekologickej politiky EÚ.
Poslanec Michal Wiezik (Spolu-OD) pre TASR uviedol, že hlasovanie EP proklamované zelené ambície reformy agrosektoru, v duchu Európskej zelenej dohody, odložilo na neurčito. Podľa neho ide o reformu uvoľňujúcu podmienky na čerpanie priamych platieb a dotácií na obrábanú plochu a oslabovanie či obchádzanie opatrení v prospech ochrany životného prostredia, biodiverzity a boja proti klimatickej kríze.
Upozornil, že pozícia EP znamená, že až 60 % prostriedkov bude viazaných na priame platby a podmienky na ich čerpanie sa úplne uvoľnujú. Kriticky vníma, že "neproduktívne plochy", čiže priestor pre prírodu, sa minimalizovali na 5 % ornej pôdy, do čoho sú zarátané aj niektoré kultúry krmovín a dusík viažucich plodín. "Opatrenia na ochranu biodiverzity, zníženie spotreby hnojív a zachovanie dobrého stavu ekosystémov sa presunuli do pozície dobrovoľnosti a rozhodovania na úrovni členských štátov," opísal situáciu a spresnil, že v prijatom dokumente chýbajú referencie na stratégie o ochrane biodiverzity a z farmy na stôl. Upozornil, že žiadny zásadný posun nenastal ani pri odstraňovaní rozdielov vo výške dotácií medzi členskými štátmi, hoci si to štáty s nižšou ako priemernou priamou platbou, môžu kompenzovať presunom 12 % prostriedkov z druhého piliera, teda na úkor kvalitatívnych opatrení zameraných napríklad na rozvoj vidieka.
Kritika zaznela aj od Martina Hojsíka (Progresívne Slovensko), podľa ktorého postoj EP znamená, že v najbližších rokoch sa bude smerovanie poľnohospodárstva v EÚ uberať opačným smerom od toho moderného. Pripomenul, že finálna podoba spoločnej poľnohospodárskej politiky obsahovala 2000 pozmeňovacích návrhov, pričom sa ukázala aj sila rôznych lobistických skupín. "To množstvo zlých až škodných návrhov a nedostatok dobrých návrhov som nemohol podporiť. Presvedčoval som kolegyne a kolegov v europarlamente, aby podporili návrhy, ktoré pomôžu farmárom, spotrebiteľom aj prírode, no žiaľ, nepodarilo sa," uviedol poslanec. Spresnil, že slovenský agrosektor potrebuje podporu pre malých a začínajúcich farmárov, a nie dotácie pre agrobarónov, podporiť pestovanie ovocia a zeleniny, a nie len veľké monokultúrne polia, a pomôcť farmárom hľadať alternatívy k pesticídom, ktoré zabíjajú biodiverzitu.
Robert Hajšel (Smer-SD) uviedol, že reforma mohla byť "zelenšia a sociálnejšia" a privítal by aj väčšiu pomoc menším farmám a ekologicky zmýšľajúcim mladým poľnohospodárom a tiež výraznejšie posilnenie práv pracujúcich v agrosektore. "Výsledok je však najvyšším možným kompromisom medzi záujmami farmárov, životného prostredia a potrebou zvýšiť konkurencieschopnosť a odolnosť európskeho poľnohospodárstva," opísal situáciu. Dodal, že v čase koronakrízy si EP nedovolil tento návrh reformy odmietnuť.
Monika Beňová (Smer-SD) spresnila, že agroreforma sa musí sústrediť na zvyšovanie kvality poskytovaných produktov, ich dostupnosť, ako aj odstraňovanie byrokratickej a administratívnej záťaže. Vyslovila sa za vyrovnávanie ekonomického postavenia poľnohospodárov v starých a nových členských krajinách EÚ, na čo však nestačí len dorovnávanie platieb, ale treba odstraňovať aj rôzne druhy netarifných opatrení a hovoriť o výške štátnej pomoci, čo sa líši od krajine ku krajine a znevýhodňuje poľnohospodárov z ekonomicky slabších štátov.
Ivan Štefanec (KDH) privítal, že po dlhých rokoch diskusií je na stole reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky a ocenil, že viac financií bude k dispozícii pre malých farmárov, čo by malo pomôcť aj tým zo Slovenska pri modernizácii ich hospodárstiev.
(tasr)
