Slovenské poľnohospodárske podniky, družstvá aj samostatne hospodáriaci roľníci sa nezaobídu bez podpory štátu. Vývoj môžu pribrzdiť aj nesprávne nastavené dotácie či nejasné vlastnícke vzťahy k pôde. Poľnohospodárom tiež chýba jasná dlhodobá vízia štátu a brzdou sú aj nejasné vlastnícke vzťahy v niektorých družstvách, ktoré neprešli transformáciou. Konštatovali to účastníci dnešného diskusného fóra Hospodárskych novín HNforum o podnikaní družstiev.
"Poľnohospodárstvo je špecifický sektor, ale aj v ňom platia ekonomické pravidlá. Pokiaľ do podnikov vstúpia noví ľudia, nové metódy, nové investície, má perspektívy," domnieva sa Daniel J. Kratky zo spoločnosti Kratky Global. Slovenská družstevná forma podnikania je podľa neho atraktívna už aj preto, že je v slovenskom právnom poriadku jasne formulovaná, má v porovnaní s inými obchodnými spoločnosťami najmenšiu paragrafovú úpravu, teda je najmenej regulovaná štátom.
Družstevné právo sa však na slovenských univerzitách nevyučuje, čo je podľa Kratkeho chyba. "Vôbec nevnímam potrebu pretransformovania družstva na iný typ. V minulosti dochádzalo k tomu, že právnici si nevedeli rady, napríklad s družstevnými podielnickými listami. Odporúčali preto svojim klientom nie najpriliehavejšie riešenie transformácie," upozornil. Podčiarkol význam družstva v obciach, ktoré ich ešte vždy vnímajú ako komunitu ľudí a teda majú aj sociálny rozmer. "Dostať týchto ľudí do pozície akcionárov, to je pre nich niečo nové," doplnil Kratky.
Ľudia v agropodnikoch a družstvách by mali byť viac motivovaní, aby dosiahli výsledky a musia vedieť, ako tie výsledky dosiahnuť, domnieva sa predseda predstavenstva spoločnosti Slovenské farmárske, družstvo Rastislav Klembara. Podčiarkol preto význam jasných vlastníckych vzťahov.
"Pokiaľ porovnávam Slovensko s krajinami V4 alebo aj východným Nemeckom, tak krajiny, ktoré prešli transformačným procesom, kedy sa vlastníctvo vyriešilo, ako sú východné Nemecko a Česko, tak tí sú už pred nami," tvrdí. Podľa Klembara o produkty poľnohospodárskej výroby je a vždy bude záujem. "Otázkou je, či slovenskí výrobcovia budú tieto produkty vyrábať aj efektívne. Ak áno, budú ziskoví," doplnil. Poukázal aj na význam pestovania lokálnych značiek slovenských produktov, ktoré sa vo vyspelej časti Európskej únie budovali roky.
Tomáš Kukučka zo spoločnosti ESIN vidí v poľnohospodárstve priestor najmä pre mladých inovatívnych ľudí a podnikom radí, aby sa zbavili stratovej produkcie. "Ak to začnú robiť systémom, ako je zvykom vonku, majú perspektívy. Určite sú na Slovensku niektoré celky, ktoré nefungujú efektívne, či už je to výber správneho pestovania plodín alebo sa venujú aj naďalej stratovým výrobám, ktoré by mali opustiť," povedal Kukučka .
(tasr)
