Bežným patogénom cibuľovín je aj hubové ochorenie sneť cibuľová (Urocystis cepulae), voči ktorej sú rezistentné iba niektoré okrasné druhy cibuľovín a pažítka. Za najcitlivejšiu plodinu sa považuje cibuľa, pór a šalotka.
Patogén sa vyskytuje celosvetovo, najväčšie škody bývajú pozorované na ťažších pôdach. V prípade napadnutia hostiteľov sneťou cibuľovou, možno prvé príznaky vidieť už krátko po vzídení rastlín, a to na najmladších listoch.
Viditeľné sú tmavšie zdurené lézie, ktoré sú dlhé iba niekoľko milimetrov. V prípade silnej infekcie sa neskôr celé listy skrúcajú smerom nadol a lámu sa. Napadnutie sa postupne šíri z listu na list. Pre rastliny je typické zaostávanie v raste. Po 3 - 4 týždňoch po vzídení môže dôjsť k ich usychaniu. Na starších rastlinách sa vytvárajú ložiská čiernych spór, ktoré sa neskôr po prasknutí vrchnej pokožky listu v mieste ložiska uvoľnia. Infikované cibule v skladoch nepodliehajú hnilobe ako následok ochorenia, môžu byť však citlivejšie na poškodenie inými patogénmi.
Za zdroj infekcie sa považujú chlamydospóry, ktoré prezimujú v pôde a na nepozberaných zvyškoch rastlín. Ich životnosť môže byť aj niekoľko rokov. V prostredí sa šíria pomocou vetra, dažďa alebo náradím. Optimálna teplota pre klíčenie spór a rast mycélia sa pohybuje v rozpätí od 13 do 22 °C. Keď teplota prostredia stúpne nad 25 °C, šírenie ochorenia sa znižuje.
Najdôležitejším bodom v ochrane pred sneťou cibule je prevencia, ktorá spočíva predovšetkým v dodržiavaní osevného postupu. Neodporúčame na tom istom poli pestovať cibuľu najmenej 3 - 4 roky po sebe; v prípade výskytu sneti s hospodárskymi škodami treba interval primerane predĺžiť aspoň na 6 rokov. Infikované rastliny je vhodné z porastu odstrániť a najlepšie spáliť. Na Slovensku sú všeobecne proti hubovým chorobám na cibuli povolené fungicídy Amistar a Strobik. Ich aplikáciou možno čiastočne potlačiť aj výskyt sneti cibuľovej.
Ing. IVANA BUGRIOVÁ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
