Rozdiel medzi spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku v porovnaní s inými európskymi krajinami je aj naďalej značne viditeľný. Upozornili na to slovenskí mliekari.
Na základe údajov Štatistického úradu SR bola v roku 2016 spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku na úrovni 176,2 kg na osobu na rok, zatiaľ čo v Poľsku 222 kg a v Čechách až 247,5 kg na osobu na rok. Slovensko teda napríklad zaostáva v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov za Českou republikou o viac ako 71 kg na osobu a rok. Porovnateľné hodnoty spotreby mlieka a mliečnych výrobkov so Slovenskom boli napríklad v Maďarsku, kde v roku 2016 dosiahla spotreba mlieka a mliečnych výrobkov hodnotu 164,2 kg na osobu na rok.
Pri bilancovaní roka 2017 sa Slovensko dostalo na hodnotu 174,6 kg na osobu a rok, čo predstavuje zníženie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v porovnaní s rokom 2016 o 1,6 kg (zníženie o 0,9 %) na osobu na rok. "Výraznejšie zníženie spotreby bolo zaznamenané u syrov, celkom o 0,6 kg na osobu na rok (3,6-percentné zníženie). Naopak, kyslo-mliečne výrobky zaznamenali mierny nárast spotreby o 0,1 kg na osobu na rok (0,6-percentné zvýšenie)," uviedol Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ).
Na celkové výsledky spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v roku 2018 si podľa neho ešte budeme musieť počkať, dá sa však predpokladať, že za Európou budeme v spotrebe naďalej zaostávať. SMZ a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM) dlhodobo vyvíjajú aktivity na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov a bojujú za to, aby sa spotreba, najmä domácich mliečnych výrobkov, stále zvyšovala.
Odborníci dvíhajú varovný prst nad aktuálnym stavom spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku, lebo z výživového hľadiska je situácia skutočne nepriaznivá. "Mlieko je významným zdrojom bielkovín, vitamínov, minerálov a iných látok, ktoré sú pre ľudský organizmus zdrojom výživy a podieľajú sa na prevencii proti niektorým ochoreniam, ako je napríklad osteoporóza, trombóza, vysoký krvný tlak. O vápniku je dlhodobo známe, že znižuje riziko a podporuje prevenciu rakoviny hrubého čreva a konečníka," vysvetlil gastroenterológ a špecialista na zdravú výživu Peter Minárik.
"V závislosti od cieľovej skupiny sa snažíme vyberať vhodné formy komunikácie a aktivity na šírenie posolstva dobrých benefitov mlieka. Pre deti máme v súčasnosti napríklad projekt Adoptuj kravičku, v rámci ktorého sa im snažíme hravou formou priblížiť 'cestu mlieka', teda odkiaľ mlieko pochádza, kde a ako sa spracováva a čo je potrebné urobiť ,aby sa mlieko a mliečne výrobky dostali od kravičky až na ich stôl. Pri aktivitách zameraných na mládež a na dospelých vyberáme skôr informačné a osvetové aktivity, pri ktorých sa opierame o najnovšie výsledky výskumov a štúdií odborníkov, ktoré popierajú mnohé nepravdy a mýty, ktoré medzi nimi kolujú a akosi zľudoveli," vysvetlila Margita Štefániková, riaditeľka SZPM.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je odporúčaná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov až 220 kg na osobu na rok. Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka smerujú všetky svoje aktivity k tomu, aby aj Slováci dosiahli Svetovou zdravotníckou organizáciou odporúčanú spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov.
(tasr)
