Problematika presného poľnohospodárstva sa v odborných kruhoch slovenských poľnohospodárov diskutuje už niekoľko rokov. V princípe ide o systém, kedy sa vykonávajú v správnom čase len potrebné pracovné operácie no s dôrazom na potrebné miesto. Týmto miestom je často len časť parcely, na ktorej sú rozdielne vlastnosti (napr. iná zásoba živín, výrazné utlačenie pôdy a pod.). Keďže ide o rôzne operácie, prípadne o operácie s rôznou intenzitou, ktoré sú viazané na časť parcely, takéto zásahy sa nazývajú ako priestorovo diferencované. Realizovať priestorovo diferencované zásahy možno len pomocou zodpovedajúcej techniky, ktorej pohyb je v priestore presne riadený pomocou globálnych navigačných satelitných systémov (GNSS), ktoré sa v praxi nazývajú jednoducho ako GPS.
Problematika navigácie je však zaujímavá aj z pohľadu bežnej prevádzky strojov. Kým neboli do samohybných strojov (prevažne do traktorov) inštalované systémy na báze GPS, boli otázky navigácie riešené pod pojmom správne vedenie stroja po poli. Problematika bola dôležitá najmä pri sejbe, hnojení a pri chemickej ochrane. Riešenia boli možné použitím mechanických značkovačov (sejba) alebo rôznou konštrukciou penových značkovačov (ochrana). Vhodným riešením bolo, a stále je, založenie a využívanie koľajových riadkov.
Z uvedeného je zrejmé, že správne vedenie stroja pri množstve poľných prác bolo ponechané na skúsenosti a zodpovednosti obsluhy. Išlo hlavne o práce pri spracovaní pôdy, ale aj pri zbere obilnín, krmovín a pod. Tieto spôsoby však bolo možné používať len v zodpovedajúcich podmienkach a zhoršená viditeľnosť (prach, tma, hmla), či veľké teplo (odparovanie peny značkovačov) znemožňovali správne vedenie strojov.
Prof. Ing. VLADIMÍR RATAJ, PhD.
Ing. MIROSLAV MACÁK, PhD.
Ing. JANA GALAMBOŠOVÁ, PhD. MPhil.
Katedra strojov a výrobných systémov, TF SPU v Nitre
Celý článok v RN č. 25
